Bratislava 24. februára (Teraz.sk) - Druhý mesiac v roku bol po štyridsať rokov niečim viac, než len upršaným koncom zimy. Až kým nenastal čas Nežnej revolúcie v roku 1989, sme si každý rok pripomínali Víťazný február, historický míľnik, kedy sa k moci v Československu dostali komunisti.
Ako sa to celé začalo? Komunisti v roku 1948 ovládali deväť z 26 pozícií členov vlády, vrátane postu ministra vnútra, ktorý zastával Václav Nosek. Ten vo vtedajšej obdobe Policajného zboru, v Zbore národnej bezpečnosti (ZNB), začal realizovať kroky s cieľom posilniť vplyv komunistov. O protidemokratických opatreniach v Zbore národnej bezpečnosti (ZNB) rokovala československá vláda 13. februára 1948. Prijala rozhodnutie, ktorým nariadila ministrovi vnútra, aby zrušil rozkaz zemského veliteľa ZNB o odvolaní obvodných veliteľov v Prahe. Komunistický minister Václav Nosek odmietol nariadenie vlády vykonať.
Vtedajší predseda vlády Klement Gottwald (KSČ) žiadal 17. februára o odročenie riešenia danej problematiky pre ochorenie ministra. Keď jeho návrh nebol prijatý, prerušil schôdzu a odišiel na Hradčany za prezidentom Edvardom Benešom. Popoludní schôdza pokračovala a prerástla do prudkej hádky. Gottwald z rokovania kabinetu odchádza.
Pohľad na historické zhromaždenie ľudu na Staromestskom námestí 21. februára 1948, na ktorom prehovoril predseda vlády Klement Gottwald. Foto: Archív TASR
O deň neskôr prezident Beneš prijal nekomunistických ministrov a následne do Prahy priletel námestník ministra zahraničných vecí ZSSR Valerián Zorin, aby podporil československých komunistov. Tí na čele s Gottwaldom naďalej odmietali splniť vládne uznesenie z 13. februára, preto z 26-člennej vlády podalo 12 nekomunistických ministrov demisiu.
Pokus o vyvolanie vládnej krízy
Boli to členovia Československej strany národnosocialistickej a Československej strany lidovej, ktoré pôsobili v českých zemiach, a tiež členovia slovenskej Demokratickej strany (DS). Predpokladali, že vzápätí ich bude nasledovať politicky neorganizovaný minister zahraničných vecí Jan Masaryk a aspoň jeden sociálny demokrat.To sa však nestalo. Hoci demokraticky orientovaní členovia vlády dúfali, že demisiou dosiahnu úplné rozpustenie vlády a vypísanie nových volieb, stal sa pravý opak toho, čo dúfali. Komunistický predseda vlády Klement Gottwald dostal od prezidenta poverenie nahradiť členov vlády, ktorí odstúpili, vlastnými kandidátmi.
Priebeh prevratu
V deň podania demisie sa začali zakladať Ľudové milície - ozbrojená sila komunistov.
Na Staromestskom námestí v Prahe zorganizovali komunisti 21. februára veľkú manifestáciu a po celej republike začali zakladať Akčné výbory Národného frontu - samozvané orgány moci. Na Slovensku predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák robil opatrenia pre ukončenie činnosti povereníkov za Demokratickú stranu.
V štáte sa začínajú formovať Ľudové milície, ktoré po desaťročia zostanú ozbrojenými zložkami československých komunistov. Podporu Gottwaldovi vyjadrili odbory na celoštátnom zjazde.
Februárové udalosti v roku 1948. Prezident republiky Edvard Beneš prijal 25. februára 1948 predsedu vlády K. Gottwalda, ministra vnútra Václava Noska a predsedu Ústrednej rady odborov poslanca Antonína Zápotockého. Predseda vlády odovzdal prezidentovi návrh na rekonštrukciu a doplnenie členov vlády.Foto: Archív TASR
Študenti 23. februára vyšli do ulíc a manifestovali na podporu nekomunistických síl. Začalo sa zatýkanie nepohodlných ľudí. Komunisti zabránili vydaniu národnosocialistického Svobodného slova a denníka Demokratickej strany Čas.
Ľudové závodné milície pochodujú cez bratislavské ulice, počas osláv prvého výročia Víťazného februára. Zhromaždenie na Stalinovom námestí, 27.februára 1949.Foto: TASR / J. Staník
Na jednohodinovom manifestačnom generálnom výstražnom štrajku, ktorý vyhlásili komunisti 24. februára na podporu požiadaviek zjazdu odborových závodných rád, sa zúčastnilo asi dva a pol milióna ľudí.
Presne 25. februára 1948 sa na Václavskom námestí v Prahe konala manifestácia, na ktorej oznámil Klement Gottwald, že prezident Edvard Beneš prijal demisiu nekomunistických ministrov a schválil návrh novej vlády pod vedením Klementa Gottwalda. Tento deň bude v nasledujúcich desaťročiach oslavovaný ako Víťazný február.
Predseda vlády Klement Gottwald na slávnostnej prehliadke útvarov Zboru národnej bezpečnosti a závodných milícií 28. februára 1948 v Prahe.Foto: Archív TASR
„Prezident republiky Edvard Beneš prijal 25. februára 1948 predsedu vlády K. Gottwalda, ministra vnútra Václava Noska a predsedu Ústrednej rady odborov poslanca Antonína Zápotockého. Predseda vlády odovzdal prezidentovi návrh na rekonštrukciu a doplnenie členov vlády,“ píše sa v agentúrnej správe.
Víťazný február
Nadlho sa stal 25. február synonymom víťazstva československých pracujúcich nad údajnými buržoáznymi vykorisťovateľmi. Každoročne mu komunistická propaganda venovala značnú pozornosť a to nielen v deň výročia. V tento pamätný deň na stožiaroch viali červené zástavy a ulicami pochodovali oddiely Ľudových milícií, Zboru národnej bezpečnosti a ľudovodemokratickej armády. Svet musel jasne vidieť kto v Československu vládne.
„Koncom roka 1972 vypísal Slovenský fond výtvarných umení v spolupráci so Zväzom slovenských výtvarných umelcov súťaž na tému Február 1948. Jej výsledky predstavia verejnosti na reprezentačnej výstave. Na výstavu vybrali 80 malieb, 25 plastík a 23 grafík, takmer od stovky autorov,“ uvádza sa v správe z archívu TASR.
Manifestácia sa konala na záver zjazdu roľníckych komisií v Prahe.Foto: Archív TASR
Rad Víťazného februára bolo jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, ktoré udeľovala komunistická vládna moc. K názvu si ho pridávali brigády socialistickej práce, ktoré boli lídrami v socialistickom súťažení. Takéto meno však mohli niesť iba tí najlepší. Vyberali si ho baníci, energetici, hutníci či strojári.
Na Slovensku bolo po roku 1955 množstvo jednotných roľníckych družstiev, ktoré niesli vo svojom názve Víťazný február. Išlo napríklad o JRD v Buzitke (okr.Lučenec), v Selciach (okr.Banská Bystrica), v Koši (okres Prievidza), Šálkovej (okr. Banská Bystrica) a mnohých ďalších. Takýto názov si však dávali aj iné organizácie združované v Socialistickom zväze mládeže či iných združeniach.
Prehliadka ľudových milícií 12 Robotnícke milície pri slávnostnej prehliadke na Staromestskom námestí 28.februára 1948.Foto: Archív TASR
Oslavy Víťazného februára boli vždy príležitosťou na prijímanie socialistických záväzkov. Kolektívy i jednotlivci sa predbiehali, kto vyrobí viac a poteší tak svoju rodnú a starostlivú stranu. Smutné bolo, že mnohokrát za svoje vyššie výkony namiesto prepotrebných peňazí dostali len pochvalu, ale dávali ich za vzor ostatným. Alebo ich za odmenu odfotili pred rozvinutou červenou zástavou pri prijímaní gratulácie od komunistických funkcionárov.
Predseda vlády Klement Gottwald pri prejave na manifestácii roľníckeho ľudu na Václavskom námestí 29. februára 1948Foto: Archív TASR
„Aj pracujúci prešovského Mäsopriemyslu prijali na počesť Víťazného februára a II. zjazdu KSČ 51 kolektívnych a 40 individuálnych záväzkov. Celopodnikový záväzok je zameraný na prekročenie výroby. Plánovanú produktivitu práce zvýšia o jedno percento,“ hovorí správa.
Manifestácia poľnohospodárov z celej republiky na Václavskom námestí 29. februára 1948, na ktorej prehovoril predseda vlády Klement Gottwald. Foto: Archív TASR
