V Keni objavili kamenné nástroje spred 3,3 milióna rokov. Z éry, keď sa ešte nevyvinul náš ľudský rod Homo. Podieľala sa na tom 21-členná skupina vedcov, ktorú viedli Sonia Harmandová a Jason Lewis z Turkana Basin Institute pri University of Stony Brook. Sonia Harmandová pôsobí aj na Université Paris Ouest v Nanterre.
Skupinu tvorili okrem amerických ešte odborníci z Francúzska a Kene. Senzačný objav oznámili v článku, ktorý vyšiel v prestížnom časopise Nature. Nálezisko, označené ako Lomekwi 3, leží v polopúšti západne od jazera Turkana na severozápade Kene.
Objavený súbor sa skladá zo 149 kamenných nástrojov. Od jadier a úštepov cez pästné kliny a „kladivá“ k akýmsi nákovám – kameňom, na ktoré sa položili kremenné jadrá pri štiepaní.
Dva radikálne kroky
Spomenuté datovanie posúva existenciu kamenných nástrojov o zhruba 700.000 rokov hlbšie do minulosti. Dosiaľ najstaršie známe totiž majú približne 2,6 milióna rokov. Našli sa v etiópskej Gone. Ešte podstatnejšie je ale, že pred 3,3 miliónmi rokov podľa súčasných poznatkov neexistoval nijaký príslušník ľudského rodu Homo. (To znamená: po dvoch sa pohybujúci bezsrstý tvor zhruba s našimi rozmermi a proporciami postavy a mozgu.) Detail iného práve objaveného lomekwijského kamenného nástroja.Foto: MPK-West Turkana Archeological Project
Na jednej strane to nevylučuje, že dejiny rodu Homo budeme musieť prehodnotiť. Aj keby sa to javilo priodvážne. Prvým zástupcom nášho rodu, takzvaným skorým Homo, sa pripisujú fosílie s vekom 2,3-2,5 milióna rokov. A prvým úplne zreteľne vyformovaným – v zmysle vyššie uvedeného zhrnutia vlastností – druhom rodu Homo je až človek vzpriamený, Homo erectus, ktorý sa objavil na evolučnej scéne pred približne 2 miliónmi rokov.
Na strane druhej by to znamenalo priznať schopnosť vyrábať a používať kamenné nástroje takzvaným predľuďom, australopitekom. Tieto iba čosi vyše 1 metra vysoké tvory mali polovicu našej telesnej hmotnosti a tretinu našej mozgovej kapacity. Na scéne boli od doby pred 5,5 miliónmi rokov, možno ešte skôr. Typickou ukážkou australopiteka je slávna Lucy, žena z druhu australopitek afarský (Australopithecus afarensis). Žila zhruba v tej istej dobe, do ktorej boli datované novoobjavené rekordne staré kamenné nástroje. Christopher Lepre odoberá vzorky hornín pre datovanie nálezov.Foto: MPK-West Turkana Archeological Project
Dlhšie dejiny mysle?
Australopitekovia tvoria líniu od rozchodu našich posledných spoločných predkov so šimpanzami po rod Homo. Po jeho vzniku s ním v Afrike koexistovali azda ešte 1 milión rokov. Potom vymreli. Popravde ich vedci spájali už so spomenutými rekordne starými kamennými nástrojmi z Etiópie. Nebolo to však jednoznačné. O nástrojoch – hoci kostených a vyrobených zo zvieracích zubov a parohov – sa pri australopitekoch hovorilo už po ich objave v 20. rokoch minulého storočia, aj keď táto diskusia „vyšumela do stratena“.
Tak či onak, výroba a používanie aj najjednoduchších plne funkčných kamenných nástrojov s ostrými hranami vyžaduje určité duševné schopnosti. Objav z Lomekwi 3 naznačuje, že také schopnosti sa zrodili dávno pred vznikom rodu Homo. A súčasne vymedzuje nový začiatok archeologického záznamu, teda artefaktov vyrobených nami alebo – ako sa možno budeme musieť naučiť – nám príbuznými tvormi, ktorí sa odštiepili od predkov šimpanzov.
Prepisovanie učebníc?
„Celé toto nálezisko je jedno veľké prekvapenie. Kvôli nemu bude treba prepísať učebnice v mnohých veciach, o ktorých sme si mysleli, že im už rozumieme,“ povedal člen tímu geológ Christopher Lepre z Lamont-Doherty Earth Observatory pri Columbia University v newyorskom Palisades a Rutgers University v newjerseyskom New Brunswicku (oboje USA). Práve on mal na starosť kľúčovú úlohu – presné datovanie nástrojov. Spoluvedúca tímu Sonia Harmandová vyprosťuje kamenný nástroj.Foto: MPK-West Turkana Archeological Project „Tieto nástroje osvetľujú nečakane skoré a predtým neznáme obdobie zložitého správania homininov, tvorov na ľudskej evolučnej línii. Azda nám veľa prezradia o rozvoji poznávacích schopností našich predkov, iba fosílie na to nestačia,“ povedala Sonia Harmandová.
Medzi homininy patrí náš druh, človek rozumný čiže Homo sapiens a všetky tvory na línii, ktorá vedie k nám od jej evolučného rozchodu s predkami šimpanzov. Z nedávneho úplneho dekódovania DNA ľudí a ľudoopov a následnej porovnávacej analýzy, ako aj zo zopár zatiaľ veľmi vzácnych nálezov fosílií, vyplýva, že k tomu došlo pred 7-5 či 8-6 miliónmi rokov. Detail nástroja vyprosťovaného zo sedimentov.Foto: MPK-West Turkana Archeological Project
Neboli sme prví
Paleoantropológovia dosiaľ predpokladali, že ako prví vyrábali a používali nástroje naši priami predkovia v rámci rodu Homo, skorí Homo. Teraz vieme, že to bol niekto ešte skorší, nevedno kto. Okrem australopitekov v predmetnej dobe nepoznáme iného hominina.
Hoci jeden výrobca a užívateľ novoobjavených nástrojov sa ponúka. Iba asi 1 kilometer od miesta ich nálezu sa totiž v roku 1999 našla lebka zvláštneho australopiteka s veľmi plochou tvárovou časťou lebky. Pomenovali ho Kenyanthropus platyops. Niektorí vedci zaraďujú do tohto rodu aj skorých Homo z druhov človek turkanský (Homo rudolfensis) a človek zručný (Homo habilis). Kenyanthropus ale mal primalý mozog, tak ako australopitekovia. Jeho vzťah k iným homininom zostáva nejasný. Aj on však žil práve pred 3,3 milióna rokmi.
Tak či onak, výrobcom a používateľom novoobjavených nástrojov mohol byť aj spomenutý súdobý australopitek afarský (Lucy). Alebo určitá dosiaľ neobjavená forma blízkeho predka Homo, príslovečný chýbajúci článok, ktorý by spájal australopitekov s Homo.
Kombinované datovanie
Vedci využili pri datovaní kamenných nástrojov niekoľko nezávislých metód. Od merania pomerov izotopov v sopečnom popole, cez merania pomerov izotopov uhlíka v pôde po zmeny polarity magnetického poľa Zeme, ktoré zanechali stopy v mineráloch a analýzu fosílií zvierat a ukladania sedimentov. Súhrnný výsledok: vek 3,3 milióna rokov. Mapka, udávajúca polohu Lomekwi 3 – veľká hviezdička dole na pravej časti obrázku. Foto: MPK-West Turkana Archeological Project
Izotopové zloženie pôdneho uhlíka prinieslo ešte ďalšie prekvapenie. Dobová krajina bola sčasti zalesneným, krovinatým prostredím. To je v rozpore s aktuálne prijímaným názorom, že podnetom k výrobe a používaniu nástrojov bola klimatická zmena. Konkrétne sucho, ktoré viedlo ku vzniku rozsiahlych savanových oblastí. Na tých začali žiť veľké bylinožravce, ktoré boli dobre viditeľné a dali sa vcelku ľahko uloviť, čo poskytlo homininom nový zdroj jedla.
Zdá sa ale, že neobstojí ani doterajší predpoklad, že homininy začali štiepať kameň, aby získali ostré nástroje, lebo potrebovali oddeliť mäso od kostí ulovených zvierat. Veľkosť a znaky opotrebovania na novoobjavených nástrojoch totiž vypovedajú, že nástroje slúžili aj na iné účely. Napríklad „lúskanie“ orechov, rezanie hľúz a i rozbíjanie hnijúcich kmeňov, aby sa dalo preniknúť k hmyzu a najmä jeho tučným, výživným larvám v mŕtvom dreve. Vedcov priviedol k lomekwijským nástrojom miestny obyvateľ Sammy Lokorodi. Foto: MPK-West Turkana Archeological Project
Polmiliónročná priepasť
Časovú medzeru, deliacu novoobjavené nástroje od nášho ľudského rodu, zúžil teraz v marci oznámený objav časti sánky hominina v afarskej oblasti Etiópie. Sánka má zreteľné znaky príslušníka rodu Homo. Datovaná však bola do doby pred 2,8 milióna rokov. S ďalšími anatomickými dôkazmi ukázala, že už hodne pred 2 miliónmi rokov žilo viac línií Homo.
Navyše v roku 2009 sa v etiópskej Dikike našli kosti zvierat staré 3,39 milióna rokov, ktoré nesú znaky činnosti kamenných nástrojov. Ide o najstaršie dôkazy konzumácie mäsa a špiku homininmi. Zrejme australopitekmi afarskými. Nástroje sa tam ale nenašli.
Objav v Lomekwi 3 pomáha lepšie datovať aj evolúciu ľudského mozgu. Výroba nástrojov totiž vyžadovala jemné ovládanie pohybov ruky. Teraz vieme, že potrebné zmeny mozgu a chrbticového traktu sa odohrali skôr ako pred 3,3 milióna rokmi.
Špecifický štýl
Paleoantropológ Bernard Wood z George Washington University vo Washingtone (USA), ktorý nebol v objaviteľskom tíme, zdôraznil rozdielnosť nástrojov z Lomekwi 3 voči takzvanej oldowanskej industrii, dosiaľ považovanej za nastaršiu a najprimitívnejšiu. Celkový pohľad na vykopávky na nálezisku Lomekwi 3.Foto: MPK-West Turkana Archeological Project
Presné a spoľahlivé datovanie nálezov, ktoré zabezpečil Christopher Lepre s kolegami, nie je ich prvý úspech tohto druhu. V roku 2011 uverejnili poznatky, dokladajúce, že človek vzpriamený využíval pokročilejšie metódy výroby kamenných nástrojov už pred 1,8 milióna rokmi. Teda najmenej o 300.000 rokov skôr, ako sa dovtedy myslelo.
Späť k Lomekwi 3. Našli sa tam nielen nástroje. V jednom prípade sa podarilo zasadiť nástroj do takzvaného jadra, z ktorého bol vyrobený štiepaním. To znamená, že príslušný hominin na tomto mieste vyrobil a následne odhodil jadro aj úštep. Hoci v nástrojoch z Lomekwi 3 možno nájsť spojitosti s oldowanskými, sú väčšie a predstavujú osobitý štýl. Členovia tímu preň navrhli názov lomekwianská industria respektíve lomekwianská technológia.
Popravde tento objav paleoantropológov až tak neprekvapil. Oldowanské nástroje sa im totiž javili ako príliš prepracované na to, aby predstavovali celkom prvú technológiu. Nástroje spred zrodu Homo očakávali. Napokon nástroje využívajú aj iné tvory ako človek a jeho predkovia. Osobitne ľudoopy. Kamenné však iba šimpanzy (najmä na rozbíjanie orechov) a neupravujú ich. Poslúžia im vhodné kusy kameňa, ktoré nájdu v lese či na savane. Zdroje: Nature z 21.5. 2015; Komuniké The Earth Institute at Columbia University z 20.5. 2015; Science zo 14.4. 2015
