TABLET.TV v spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť vlakového videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor TASR
Pred niekoľkými mesiacmi sme vám umožnili stať sa virtuálnym rušňovodičom na viacerých reálnych vlakových trasách, a tieto videá sa na niekoľko dní stali najnavštevovanejšími správami našej stránky. V ďalších dieloch projektu vám postupne sprístupníme všetky železničné trate na Slovensku.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať Žilina – Liptovský Mikuláš od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Projekt TABLET.TV
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme Vám najdôležitejšie železničné stanice, alebo zoberieme Vás do železničného depa, kde Vám ukážeme železničnú techniku.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Radenie vlaku: Rušeň 361 + vozeň Ampeer+ reštauračný vozeň WRReer61 + vozeň Bdghmeer61 + 6x vozeň Bmeer61 + vozeň B + poštový vozeň Postw.
Železničná trať Žilina – Liptovský Mikuláš je súčasťou trate ktorá spája Žilinu a Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku. Je súčasťou V. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Zdroj: Wikipedia.org
Modernizácia trate
V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.
Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015.
Tunel Strečno
Je medzi žst. Vrútky a žst. Žilina. Dvojkoľajný tunel je elektrifikovaný jednosmernou napäťovou sústavou 3 kV.
24.8.1944 asi o 0:00 hod. prepadli partizáni strážnika trate, prerezali telefónne vedenie a odzbrojili vojenský strážny oddiel pri tuneli. Potom partizáni tunel o 0:50 hod. zatarasili vlakom.
Podľa údajov rušňovodiča v tuneli na pravej koľaje boli umiestnené štyri míny. Dve z nich vyhodili hneď pod rušňom a tretiu, väčšiu, pod vozňom asi v strede vlaku. Koľaj bola zdemolovaná, vykoľajilo sa asi 12 naložených vozňov s nemeckým vojenským materiálom.
S uvoľňovaním tunela sa začalo v máji 1945. Po dočasnej oprave bol definitívne opravený za prevádzky v roku 1946. Rozsiahlu rekonštrukciu zaradili v roku 2001 do plánu investícii financovaných z vlastných zdrojov Železnice SR.
Teplička nad Váhom
Teplička nad Váhom je obec na Slovensku v okrese Žilina. Prvá písomná zmienka o Tepličke pochádza z roku 1267, keď sa spomína pod menom Toplucha.
Jedným z pánov Strečnianskeho panstva (do ktorého patrila i Teplička) bol aj František Vešeléni, ktorého manželkou bola v prvej polovici 17. storočia šurianska rodáčka Žofia Bosniaková. V súvislosti so Žofiou vzniklo veľa legiend, je fakt, že spolu so svojím manželom založili a udržiavali útulok pre chudobných. Prichýlili doň aj chorých a siroty, ľudí na to odkázaných bez ohľadu na pôvod a príslušnosť.
Jej životným krédom bolo, že po človeku zostanú len jeho dobré skutky, ostatné odveje čas. Neodmietla žiadnu prosbu o pomoc. Pochovali ju na hrade Strečno, z ktorého jej telo, "ktoré sa zdá byť neporušené", bolo prenesené v roku 1729 do krypty kostola grófom Jánom Jakubom Lovenburgom, dedičným zemepánom, pre povznesenie katolíckej viery. Múmiu v roku 2009 zničil podpaľač.
Strečniansky hrad
Strečniansky hrad (nazývaný aj Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) je rekonštruovaná zrúcanina stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvýjajúceho sa okolo centrálneho jadra. Hrad sa nachádza 11 km od mesta Žilina.
Spolu s hradom Starhrad vytvára výraznú krajinnú dominantu vstupu do Strečnianskeho priesmyku. V súčasnosti je hrad zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V priestoroch hradu sa nachádzajú expozície Považského múzea v Žiline.
Šútovo
Šútovo je obec na Slovensku v okrese Martin. Známa je vďaka neďalekému Šútovskému vodopádu. Obec sa nachádza na severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry, 19 km na severovýchod od Martina.
Ružomberok
Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Mesto sa nachádza v blízkosti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ktoré umožňujú ľahké a stredne ťažké túry.
Súčasťou Ružomberka je tiež Vlkolínec, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavuje unikátnu pamiatkovú a ľudovú rezerváciu.
Ružomberok je známy pôsobením Andreja Hlinku v období pred druhou svetovou vojnou.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať Žilina – Liptovský Mikuláš od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty: Železničná stanica Žilina
Projekt TABLET.TV
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme Vám najdôležitejšie železničné stanice, alebo zoberieme Vás do železničného depa, kde Vám ukážeme železničnú techniku.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Radenie vlaku: Rušeň 361 + vozeň Ampeer+ reštauračný vozeň WRReer61 + vozeň Bdghmeer61 + 6x vozeň Bmeer61 + vozeň B + poštový vozeň Postw.
Železničná trať Žilina – Liptovský Mikuláš je súčasťou trate ktorá spája Žilinu a Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku. Je súčasťou V. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
• 1. 9. 1870: Košice - Kysak - Prešov
• 1. 2. 1871: Bohumín - Český Tešín
• 8. 2. 1871: Český Tešín - Žilina
• 8. 12. 1871: Žilina - Poprad
• 1. 2. 1871: Bohumín - Český Tešín
• 8. 2. 1871: Český Tešín - Žilina
• 8. 12. 1871: Žilina - Poprad
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Zdroj: Wikipedia.org
Stanice na trati
• Žilina - križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)
• Teplička nad Váhom
• Varín
• Strečno
• Vrútky - križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen)
• Vrútky nákladná stanica
• Sučany
• Turany
• Krpeľany
• Šútovo
• Kraľovany - križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená)
• Stankovany
• Ľubochňa
• Švošov
• Hrboltová
• Ružomberok-Rybárpole
• Ružomberok
• Lisková
• Liptovská Teplá
• Liptovské Vlachy
• Liptovský Mikuláš
• Žilina - križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)
• Teplička nad Váhom
• Varín
• Strečno
• Vrútky - križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen)
• Vrútky nákladná stanica
• Sučany
• Turany
• Krpeľany
• Šútovo
• Kraľovany - križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená)
• Stankovany
• Ľubochňa
• Švošov
• Hrboltová
• Ružomberok-Rybárpole
• Ružomberok
• Lisková
• Liptovská Teplá
• Liptovské Vlachy
• Liptovský Mikuláš
Koniec cesty – stanica Liptovský Mikuláš
Modernizácia trate
V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.
Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015.
Zaujímavosti na trati
Tunel Strečno
Je medzi žst. Vrútky a žst. Žilina. Dvojkoľajný tunel je elektrifikovaný jednosmernou napäťovou sústavou 3 kV.
24.8.1944 asi o 0:00 hod. prepadli partizáni strážnika trate, prerezali telefónne vedenie a odzbrojili vojenský strážny oddiel pri tuneli. Potom partizáni tunel o 0:50 hod. zatarasili vlakom.
Podľa údajov rušňovodiča v tuneli na pravej koľaje boli umiestnené štyri míny. Dve z nich vyhodili hneď pod rušňom a tretiu, väčšiu, pod vozňom asi v strede vlaku. Koľaj bola zdemolovaná, vykoľajilo sa asi 12 naložených vozňov s nemeckým vojenským materiálom.
S uvoľňovaním tunela sa začalo v máji 1945. Po dočasnej oprave bol definitívne opravený za prevádzky v roku 1946. Rozsiahlu rekonštrukciu zaradili v roku 2001 do plánu investícii financovaných z vlastných zdrojov Železnice SR.
Teplička nad Váhom
Teplička nad Váhom je obec na Slovensku v okrese Žilina. Prvá písomná zmienka o Tepličke pochádza z roku 1267, keď sa spomína pod menom Toplucha.
Jedným z pánov Strečnianskeho panstva (do ktorého patrila i Teplička) bol aj František Vešeléni, ktorého manželkou bola v prvej polovici 17. storočia šurianska rodáčka Žofia Bosniaková. V súvislosti so Žofiou vzniklo veľa legiend, je fakt, že spolu so svojím manželom založili a udržiavali útulok pre chudobných. Prichýlili doň aj chorých a siroty, ľudí na to odkázaných bez ohľadu na pôvod a príslušnosť.
Jej životným krédom bolo, že po človeku zostanú len jeho dobré skutky, ostatné odveje čas. Neodmietla žiadnu prosbu o pomoc. Pochovali ju na hrade Strečno, z ktorého jej telo, "ktoré sa zdá byť neporušené", bolo prenesené v roku 1729 do krypty kostola grófom Jánom Jakubom Lovenburgom, dedičným zemepánom, pre povznesenie katolíckej viery. Múmiu v roku 2009 zničil podpaľač.
Strečniansky hrad
Strečniansky hrad (nazývaný aj Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) je rekonštruovaná zrúcanina stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvýjajúceho sa okolo centrálneho jadra. Hrad sa nachádza 11 km od mesta Žilina.
Spolu s hradom Starhrad vytvára výraznú krajinnú dominantu vstupu do Strečnianskeho priesmyku. V súčasnosti je hrad zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V priestoroch hradu sa nachádzajú expozície Považského múzea v Žiline.
Šútovo
Šútovo je obec na Slovensku v okrese Martin. Známa je vďaka neďalekému Šútovskému vodopádu. Obec sa nachádza na severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry, 19 km na severovýchod od Martina.
Ružomberok
Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Mesto sa nachádza v blízkosti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ktoré umožňujú ľahké a stredne ťažké túry.
Súčasťou Ružomberka je tiež Vlkolínec, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavuje unikátnu pamiatkovú a ľudovú rezerváciu.
Ružomberok je známy pôsobením Andreja Hlinku v období pred druhou svetovou vojnou.