TABLET.TV vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor Tablet.TV
Bratislava 12. august (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme išli vlakom po trati ŽSR 121. Postupne vám ukazujeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.
Dnes pôjdeme po trati ŽSR 121 naspäť od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 3181 a Os 3111.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Komárnom a Novými Zámkami zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 3181 a Os 3111 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnej veľkopriestorovej motorovej jednotke radu 811.
O trati
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou (slovenská časť je v slovenskom cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 121, česká časť v českom cestovnom poriadku 343) je železničná trať na Slovensku a v Česku, ktorá spája Nové Mesto nad Váhom a Veselí nad Moravou cez Vrbovce.
Celá trať má dĺžku 67,9 km, z toho úsek Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce (štátna hranica) meria 44 km.
Hornatý kraj slovensko-moravského pohraničia sťažoval budovanie dopravných prepojení a preto sa železničná trať otvárala po úsekoch; v roku 1927 po Myjavu, 1. septembra 1929 až do Nového Mesta nad Váhom. Trasa cez Biele Karpaty si vyžiadala vybudovať 3 tunely, 5 veľkých viaduktov a takmer polovica dĺžky je vedená v oblúkoch.
Trať Vrbovce- Nové Mesto nad Váhom je stavebným klenotom, zasadená do krásneho horského prostredia. Celkom 42 % dĺžky je vedenej v oblúkoch, maximálnych sklonov 13,8 ‰ má však takmer 18 % trate.
.
História trate
Výstavba celej 67,9 km dlhej trate stála 283 miliónov Korún československých a bola najväčšou investíciou štátu v 20-tych rokoch v rámci výstavby železníc ČSR. Plánované prepojenie Myjavy na trať Jablonica – Brezová pod Bradlom sa pre vysoké náklady, vojnový konflikt a zložité terénne a geologické podmienky už nerealizovalo.
.
.
Čachtický hrad
Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom.
Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská František II. Rákoci a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie.
Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Od júna 2012 sa na hrade vykonávajú záchranné práce, plánované do mája 2014.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net
Dnes pôjdeme po trati ŽSR 121 naspäť od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 3181 a Os 3111.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Komárnom a Novými Zámkami zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty: Železničná stanica Vrbovce
.
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 3181 a Os 3111 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnej veľkopriestorovej motorovej jednotke radu 811.
O trati
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou (slovenská časť je v slovenskom cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 121, česká časť v českom cestovnom poriadku 343) je železničná trať na Slovensku a v Česku, ktorá spája Nové Mesto nad Váhom a Veselí nad Moravou cez Vrbovce.
Celá trať má dĺžku 67,9 km, z toho úsek Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce (štátna hranica) meria 44 km.
Hornatý kraj slovensko-moravského pohraničia sťažoval budovanie dopravných prepojení a preto sa železničná trať otvárala po úsekoch; v roku 1927 po Myjavu, 1. septembra 1929 až do Nového Mesta nad Váhom. Trasa cez Biele Karpaty si vyžiadala vybudovať 3 tunely, 5 veľkých viaduktov a takmer polovica dĺžky je vedená v oblúkoch.
Trať Vrbovce- Nové Mesto nad Váhom je stavebným klenotom, zasadená do krásneho horského prostredia. Celkom 42 % dĺžky je vedenej v oblúkoch, maximálnych sklonov 13,8 ‰ má však takmer 18 % trate.
Číslo trate: ŽSR - 121
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Vrbovce- Nové Mesto nad Váhom
Rozchod: 1 435 mm
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Vrbovce- Nové Mesto nad Váhom
Rozchod: 1 435 mm
.
História trate
Výstavba celej 67,9 km dlhej trate stála 283 miliónov Korún československých a bola najväčšou investíciou štátu v 20-tych rokoch v rámci výstavby železníc ČSR. Plánované prepojenie Myjavy na trať Jablonica – Brezová pod Bradlom sa pre vysoké náklady, vojnový konflikt a zložité terénne a geologické podmienky už nerealizovalo.
Stanice a zastávky na trati
• Vrbovce
• Vrbovce zastávka
• Brestovec
• Myjava
• Poriadie
• Paprad
• Stará Turá
• Vaďovce
• Hrachovište
• Višňové
• Čachtice
• Nové Mesto nad Váhom – trať 120 (Bratislava – Žilina)
• Vrbovce
• Vrbovce zastávka
• Brestovec
• Myjava
• Poriadie
• Paprad
• Stará Turá
• Vaďovce
• Hrachovište
• Višňové
• Čachtice
• Nové Mesto nad Váhom – trať 120 (Bratislava – Žilina)
.
Koniec cesty – Železničná stanica Nové Mesto nad Váhom
.
Zaujímavosti na trati
Čachtický hrad
Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom.
Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská František II. Rákoci a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie.
Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Od júna 2012 sa na hrade vykonávajú záchranné práce, plánované do mája 2014.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net