TABLET.TV spolu so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť vlakového videoprojektu, aký na Slovensku ešte nikto nerealizoval. Buďte rušňovodičom na trati do Spišskej Novej Vsi.
Pred niekoľkými dňami sme vám umožnili pozorovať trať z hľadiska rušňovodiča na trase Žilina- Liptovský Mikuláš. Pokračujeme ďalej na trati 180 smerom do Spišskej Novej Vsi. V ďalších dieloch projektu Vám postupne ukážeme všetky železničné trate na Slovensku..
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať Liptovský Mikuláš- Spišská Nová Ves od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality. Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Liptovským Mikulášom a Spišskou Novou Vsou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty: Železničná stanica Liptovský Mikuláš
Železničná stanica Liptovský MikulášFoto: Tablet.TV
Projekt TABLET.TV Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme Vám najdôležitejšie železničné stanice, alebo zoberieme Vás do železničného depa, kde Vám ukážeme železničnú techniku.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 601 (Váh) v elektrickom rušni radu 361.
Železničná trať Liptovský Mikuláš- Spišská Nová Ves je súčasťou trate ktorá spája Žilinu a Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku. Je súčasťou V. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy. Foto: Tablet.TV
Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
• 8. 12. 1871: Žilina - Poprad
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate. Zdroj: Wikipedia.org
Stanice na trati
• Liptovský Mikuláš
• Okoličné
• Podtureň
• Liptovský Hrádok
• Kráľova Lehota
• Východná
• Važec
• Štrba - križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso)
• Štrba zastávka
• Svit
• Poprad - Tatry - križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč)
• Gánovce
• Spišský Štiavnik
• Vydrník
• Letanovce
• Spišské Tomášovce
• Smižany
• Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
Koniec cesty – stanica Spišská Nová Ves
Železničná stanica Spišská Nová vesFoto: Tablet.TV
Modernizácia trate
Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Foto: Tablet.TV
Zaujímavosti na trati
Štiavnický tunel
Štiavnický tunel na trati medzi Spišským Štiavnikom a Vydrníkom, ktorý je 158 m dlhý, spustili do prevádzky novou dvojkoľajnou traťou Hrabušice - Gánovce v roku 1947. Dnes profil Štiavnického tunela nezodpovedá prechodovému prierezu 1 SME, technický stav tunela patrí k najhorším v sieti ŽSR. Štiavnický tunelFoto: Tablet.TV
Liptovský Hrádok
Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia ako osada Belzsko. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Trinásteho júna 2004 bola v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline sprístupnená statická expozícia historického vozového parku Považskej železničky, ktorá od prvej svetovej vojny až do roku 1972 premávala z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku až pod Kráľovu Hoľu, druhá vetva dolinami Čierneho Váhu takmer až na hranicu Horehronia a jedna z jej odbočiek viedla aj do Malužinej. Liptovský HrádokFoto: TASR
Východná
V miestnom amfiteátri sa od roku 1953 koná v prvý júlový víkend najväčší slovenský folklórny festival. Je zaradený v kalendári podujatí medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.
Vo Východnej sa zachovala ľudová kultúra v mnohých oblastiach; okrem tradičného folklóru je známa výroba krojov a výšivkárstvo, tkanie kobercov, rezbárstvo, stolárstvo a tesárstvo. VýchodnáFoto: TASR
Štrba
Železničná stanica Štrba tvorí dôležitý dopravný uzol pre návštevníkov Tatier, keďže tu začína ozubnicová trať na Štrbské Pleso. Stanica v Tatranskej Štrbe je tak jednou zo vstupných brán do Vysokých Tatier a predstavuje najvyššie položenú rýchlikovú stanicu na tratiach Železníc Slovenskej republiky (900 m n. m.). ŠtrbaFoto: Tablet.TV
Poprad-Tatry
Stanica Poprad-Tatry tvorí dôležitý dopravný uzol pre návštevníkov mesta a vstupnú bránu do blízkych Vysokých Tatier. Okrem hlavnej trate, tu začína spojenie do mesta Vysoké Tatry a na Kežmarok či Starú Ľubovňu. Je tu východzia stanica Tatranských elektrických železníc. Poprad-TatryFoto: Tablet.TV
