Bratislava 17. februára (Teraz.sk/TABLET.TV) - Minulý týždeň sme vám umožnili pozorovať trať z hľadiska rušňovodiča na trase z Kútov do Trnavy.


V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.


Dnes ponúkame možnosť precestovať podľa viacerých železničných fanúšikov najkrajšiu trať ŽSR 173 Margecany - Červená Skala od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko vo vlaku REX 780.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.

Príjemnú cestu!


Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Margecanmi a Červenou Skalou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Margecany

Foto: Tablet.TV

Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a trati
Jazda v osobnom vlaku REX 780 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku:
Rušeň 757+ 2x osobný vozeň Bee + vozeň BDsee + osobný vozeň Bee

Železničná trať Červená Skala – Margecany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 173) je jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Červenú Skalu a Margecany. Je súčasťou prepojenia Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice.

História trate

Trať, ktorá je súčasťou tzv. stredoslovenskej transverzály mala prepojiť Košicko-bohumínsku železnicu s dôležitým dopravným uzlom Zvolen údolím Hnilca. K budovaniu sa pristúpilo v medzivojnovom období, kedy existujúca (vtedy stále zväčša jednokoľajná) Košicko-bohumínska železnica už kapacitne nepostačovala.

V úseku Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bola vybudovaná a 31. decembra 1884 sprevádzkovaná železnica, ktorá končila v Smolníckej Hute. Pôvodne plánovaná úzkorozchodná (rozchod 1 000 mm) trať bola vybudovaná len v úseku Gelnica – Smolnícka Huta (25,510 km), úsek Margecany – Gelnica (7,529 km) mal normálny rozchod.

Výstavba trate
Napriek tomu, že výber trasy a rozhodnutie o budovaní spojenia prebehli v rokoch 1919 a 1920, prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Práce boli poznačené svetovou hospodárskou krízou, čo predlžovalo čas výstavby. Po dokončení prepojenia Handlovej a Hornej Štubne sa technika i pracovníci mohli presunúť na stavbu novej trate.

V existujúcom úseku s normálnym rozchodom boli vykonané len potrebné úpravy, pôvodne úzkorozchodný úsek Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bol prestavaný a zvyšná časť po Červenú Skalu sa budovala úplne.



Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i 6 mostov s rozpätím viac ako 10 m. Práve na neexistujúcom úseku v okolí Telgártu bolo nutné vybudovať najnáročnejšie stavby, vrátane 281 mostných objektov (najväčším je viadukt pri Telgárte s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m) a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m. Technicky zaujímavá je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel o polomere 400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník.

Koniec cesty – stanica Červená Skala

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti trate

Vernár

Foto: Tablet.TV

Železničná zastávka Vernár, má niekoľko naj, je najodľahlejšiou železničnou zastávkou od rovnomernej obce - 8 km. Vernár je aj najvyššie položená železničná zastávka rozchodu 1435 mm na sieti ŽSR, 930 metrov nad morom.

S útlmom prepravy a z hľadiska priepustnosti trate stanica po dopravnej stránke stratila svoj význam. Zo stanice s nepravidelnou prevádzkou sa postupne stala dopravňa a od 1985 hlásnica, ktorá je od 1992 uzavretá.

Slovenský raj
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Dobšinská ľadová jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku.

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net