Bratislava 2. december (Teraz.sk/TABLET.TV) - Prednedávnom sme vám predstavili trať TEŽ z Popradu-Tatier do Štrbského Plesa. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati Tatranských elektrických železníc zo Štrbského Plesa do Popradu - Tatier od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda TEŽ medzi Štrbským Plesom a Popradom-Tatrami zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o súprave a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Štrbské Pleso

Foto: Tablet.TV

.

.

Údaje o vlaku a trati
Jazda v elektrickej jednotke 425.95 (postavenej na báze jednotky Stadler GTW 2/6) TEŽ Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

O trati
Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905.

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.

Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.
Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.


.
Z histórie trate
Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.

O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.

Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95). Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3.

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz sú teraz vlaky EMU 420.95 z 60. rokov vymieňané za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vozidlový park
Súčasný vozidlový park:
Stadler GTW 2/6- počet vozidiel 15.

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:
• Prívesný vozeň Ganz #12
• Prívesný vozeň Ganz #16
• Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
• Motorový vozeň Ringhoffer #7
• Nákladný vozeň #35
• Motorový vozeň Tatra M 49.0
• Prívesný vozeň Tatra Calm/u
• Dve jednotky Tatra - ČKD EMU 89.0


.

Koniec cesty – Železničná stanica Poprad – Tatry

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti na trati

Štrbské Pleso
Štrbské Pleso (maď. Csorba-tó, nem. Tschirmer See, Zirbener See, poľ. Szczyrbskie Jezioro) je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m.

Foto: TASR

Do katastrálneho územia Štrbské Pleso patria osady Podbanské (len časť, zvyšok patrí k obci Pribylina) a Vyšné Hágy, osada Štrbské Pleso, podľa ktorej je toto katastrálne územie pomenované, bola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR opäť pričlenená k obci Štrba. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net