Bratislava 3. februára (Vovlaku.sk) – Postupne vám ukazujeme všetky používané a, tak ako je to v tomto prípade, aj nevyužívané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati ŽSR Tatranských elektrických železníc 184 z Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča ZSSK.



Príjemnú cestu vlakom!



Pre lepšiu orientáciu na stránke

V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty- Železničná stanica Starý Smokovec

Foto: Vovlaku.sk

Údaje o vlaku a trati

Jazda v elektrickej jednotke 425.95 (postavenej na báze jednotky Stadler GTW 2/6) TEŽ Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

O trati

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905.

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.
Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.
Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.



Z histórie

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov.
Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.
O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.
Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95). Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3.

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz sú teraz vlaky EMU 420.95 z 60. rokov vymieňané za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vozidlový park

Súčasný vozidlový park:
Stadler GTW 2/6- počet vozidiel 15

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:
• Prívesný vozeň Ganz #12
• Prívesný vozeň Ganz #16
• Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
• Motorový vozeň Ringhoffer #7
• Nákladný vozeň #35
• Motorový vozeň Tatra M 49.0
• Prívesný vozeň Tatra Calm/u
• Dve jednotky Tatra - ČKD EMU 89.0

Koniec cesty– Železničná stanica Tatranská Lomnica

Foto: Vovlaku.sk

Zaujímavosti

Tatranská Lomnica
Tatranská Lomnica je jedno z katastrálnych území mesta Vysoké Tatry, donedávna samostatná obec. Tatranská Lomnica je jedna z najväčších osád na území Vysokých Tatier. Nachádza sa 6 km východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu.
Sídli tu Astronomický ústav SAV.

Tatranskou Lomnicou prechádza Cesta slobody.
Je tu železničná stanica na tratiach 185 Tatranská Lomnica–Studený potok a 184 Tatranská Lomnica–Starý Smokovec a dve stanice lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít (stará za Grandhotelom Praha a nová neďaleko Cesty slobody).

Foto: FOTO TASR - Oliver Ondráš

Toto územie malo od roku 1209, kedy bolo predmetom prvej kráľovskej donácie Ondreja II. viacerých vlastníkov. Posledným súkromným vlastníkom bol Ondrej Spóner, od ktorého toto územie odkúpil Uhorský štát v roku 1892. V tomto roku vznikli prvé štátne kúpele vo Vysokých Tatrách a ďalšia z tatranských osád -Tatranská Lomnica. V roku 1893 bol postavený Hotel Lomnica, v tom čase najväčší na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný dom s bazénom a vodoliečbou.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

V roku 1905 bol postavený reprezentačný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha. V tom čase vyrástli aj viaceré športoviská, lyžiarska a sánkarská dráha, klzisko, tenisové kurty.

Svoju hlavnú turistickú atrakciu získala osada v rokoch 1937 - 1940, keď bola vystavaná visutá lanovka na Skalnaté pleso a Lomnický štít. Jej výstavba umožnila aj výstavbu astronomických a meteorologických pracovísk pri Skalnatom plese a na Lomnickom štíte.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Pribudli nové hotely (Slovan, Horec), zotavovne (Urán, Odborár, Slovakia, Sasanka, Družba - teraz Willi). Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970 priniesli so sebou ďalší rozvoj. Bola postavená nová kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá postupne nahradila starú.

Vďaka organizácii svetového zrazu medzinárodnej Asociácie karavanistov (FICC), vzniklo južne od Tatranskej Lomnice v roku 1974 veľké rekreačné a ubytovacie centrum, dnešný Eurocamp FICC s budovou recepcie, barom, bungalovmi, obchodmi, saunou, bazénom.

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net