Bratislava 5. mája (Vovlaku.sk) - Postupne vám ukazujeme všetky používané a, tak ako je to v tomto prípade, aj nevyužívané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.
Dnes pôjdeme po trati zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda medzi Studeným Potokom a Tatranskou Lomnicou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty- Železničná zastávka Studený Potok
Železničná zastávka Studený Potok.Foto: Vovlaku.sk
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Údaje o vlaku
Jazda v motorovom vozni radu 812 v osobnom vlaku Os 8415 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Studený Potok – Tatranská Lomnica (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 185) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Studený Potok s Tatranskou Lomnicou.
Číslo trate:ŽSR - 185 Správca:Železnice Slovenskej republiky Trasa:Studený Potok – Tatranská Lomnica Rozchod:1 435 mm
Z histórie
V prvej polovici 90. rokov založil uhorský štát Tatranskú Lomnicu ako prvé klimatické kúpele Vysokých Tatier. Tá sa však musela presadiť v silnej konkurencii Starého Smokovca, ktorý mal už tradíciu i potrebné vybavenie. Štát preto zveril výstavbu i prevádzku novej osady Prvej spišskej úverovej banke a Ústrednej sporiteľni v Levoči, ktoré mali v prenájme aj prosperujúci Starý Smokovec.
Štátny záujem o nové kúpele sa prejavil i na úsilí urýchlene ich spojiť s jestvujúcou železničnou sieťou. Už 24.7.1893 na porade zástupcov uhorskej vlády, štátnych kúpeľov a správy KBŽ bolo rozhodnuté o výstavbe miestnej železnice zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice. Vyhotovením projektu bol poverený staviteľ Adolf Niedenthal, ktorý predložil vyžiadaný projekt i s rozpočtom ešte v tom istom roku. Vtedy sa však plán na výstavbu tejto železnice dostal do konfliktu so záujmom mesta Poprad, obce Veľká i Uhorského karpatského spolku, ktorí presadzovali rozhodnutie prednostne vybudovať železnicu z Popradu do Starého Smokovca.
Spor vyriešila až v septembri 1894 komisionálna prehliadka oboch navzájom si konkurujúcich železničných trás. Na nej bolo s konečnou platnosťou prijaté rozhodnutie o uprednostnení výstavby železnice Studený Potok – Tatranská Lomnica, kompenzované však prísľubom skorej realizácie trasy Poprad – Starý Smokovec. Koncesia na výstavbu železnice do Tatranskej Lomnice bola potom udelená Uhorskému kráľovskému lesnému úradu v Liptovskom Hrádku nariadením MO č. 59737/95.VIII.10.
Výstavba, na ktorej pod vedením staviteľov Niedenthala, Hermanna a Gascha pracovalo 300 až 400 robotníkov z okolia, sa skončila za 5 mesiacov a stála 350 000 K. Koľajnice dodali železiarne Diósgyöri, výhybky firma Schlick z Budapešti, podvaly píla v Smolnickej Huti a betónové priepusty firma Wünsch z Budapešti.
Na 9,2 km dlhej trati, ktorú križovalo 15 úrovňových priecestí, sa vystačilo so zárezmi a násypmi hĺbky, resp. výšky 1 až 2 m. V Tatranskej Lomnici bola vybudovaná výpravná budova a remíza rušňov.
Prevádzka na železnici sa začala 1.9.1895 a mala spočiatku sezónny charakter – vlaky jazdili iba od 15.6. do 15.9. Až začiatkom nášho storočia, keď si Tatranskú Lomnicu prenajala v Bruseli sídliaca medzinárodná spoločnosť lôžkových a jedálnych vozňov Waggons Lits Cook a zrealizovala tu celý rad investícií, zmenila KBŽ sezónnu prevádzku železnice na celoročnú, nasadila výkonnejšie rušne a predĺžila vlakové súpravy. Okrem rastúcej prepravy návštevníkov zabezpečovala železnica aj zásobovanie Tatranskej Lomnice potravinami, uhlím, koksom i stavebným materiálom a odvážala drevo vyťažené v tatranských lesoch.
Zvláštnosťou tejto železnice sa stal parný rušeň triedy XIVa KBŽ s inventárnym číslom 541 (Budapest 1909, v. č. 2293, ČSD 410.006), ktorý nahradil slabšie rušne triedy XII a od ostatných rušňov triedy XIVa sa odlišoval rajdovnými nápravami sústavy Klien-Lindner.
Stanice a zastávky na trati
• Studený Potok
• Veľká Lomnica-Golf
• Tatranská Lomnica zastávka
• Tatranská Lomnica
Koniec cesty- Železničná stanica Tatranská Lomnica
Železničná stanica Tatranská Lomnica.Foto: Vovlaku.sk
Zaujímavosti na trati
Veľká Lomnica
Veľká Lomnica je veľká podtatranská obec 8 km na severovýchod od Popradu.
Lokalita bola osídlená už v eneolite. K slovanskému obyvateľstvu pribudli v polovici 13. storočia nemeckí kolonisti.
Hlavným zamestnaním bolo tradičné poľnohospodárstvo a chov dobytka, pritom aj remeslá, garbiarstvo a obchod s kožami. Pred koncom 2. svetovej vojny sa nemecké obyvateľstvo vysťahovalo.
V súčasnosti obyvateľstvo pracuje pravažne v priemyselných závodoch Popradu a Kežmarku a v turistických strediskách vo Vysokých Tatrách.
Na snímke bývalý slovenský hokejista Miroslav Šatan odpaľuje loptičku na odpalisku číslo jeden počas 8. ročníka Charity golf cup-u vo Veľkej Lomnici 1. augusta 2015. Foto: TASR/Oliver Ondráš
Narodil sa tu prírodovedec Samual Augustini ad Hortis (1729-1792) a žil tu významný, pokrokovo zmýšľajúci politický ekonóm Gregor Berzeviczy (1763-1822), plodný literát a nadšený propagátor Tatier. Ako miestny kazateľ pôsobil a zomrel v obci Juraj Buchholtz st. (1643-1724), jeden z priekopníckych bádateľov tatranskej prírody.
V obci sa nachádza románsky rímskokatolícky kostol z 13. storočia, v 15. storočí goticky prestavaný. Má zaujímavé neskorogotické oltáre. V obci je aj evanjelický kostol z r.1785, dva neskorobarokové kaštiele z konca 18. storočia a hrob Gregora Berzeviczyho.
