Bratislava 15. apríl (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pravidelne cestujeme po sieti ŽSR. Postupne vám ukazujeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati ŽSR 143 z Chynorian do Trenčína od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 5405.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.

Príjemnú cestu vlakom!



.

Začiatok cesty: Železničná stanica Chynorany

Foto: Tablet.TV

Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 5405 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku
1 motorová jednotka 813 + 1 motorová jednotka 813
O trati
Železničná trať Trenčín – Chynorany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 143) je neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Chynorany pri Partizánskom.



História trate
Prvé plány prepojenia Komárna, Nitry a Trenčína Ponitrím sa objavili v projekte grófa Keglevicha už v roku 1865. Projekt sa nerealizoval pre nedostatok financií a po opakovaných neúspešných pokusoch vybudovala až Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 1874 – 1884 trať Ponitrím po Veľké Bielice.

Napojenie na Považie a Košicko-bohumínsku železnicu najviac požadovali podnikatelia z Hornej Nitry, kde absentovalo spojenie s rozvíjajúcim sa severom. Vyriešiť to mala trať z Bošian cez Žabokreky, voči výstavbe ktorej sa však postavil veľkostatkár Zsambokréthy. Trasovanie sa preto zmenilo na Chynorany, odkiaľ železnica pokračovala do Bánoviec nad Bebravou a Trenčína.

V priesmyku Jarky (355 m n. m.), oddeľujúcom Považský Inovec a Strážovské vrchy, boli 1. mája 1900 začaté stavebné práce, ktoré rýchlo napredovali. Bolo treba vybudovať 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí. K prepojeniu považskej a ponitrianskej železnice došlo už 18. augusta 1901 a 17. 9. došlo k jej kolaudácii. Výstavba železnice stála 4 670 000 korún.

Koniec cesty– Železničná stanica Trenčín

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti na trati

Uhrovec
Uhrovec je obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
Prvá zmienka o obci je z roku 1258. Do tohto obdobia sa zároveň datuje výstavba Uhroveckého hradu. Po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci. Jeho erb má 5 ruží.

V roku 1815 sa v dome pod týmto kaštieľom narodil Ľudovít Štúr.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch 1874 až 1914 a továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa neskôr preorientovala na výrobu vychádzkových palíc. V roku 1875 vznikla rezbárska škola, ktorá bola na úrovni umeleckej priemyslovky. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2 000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V roku 1921 sa narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr aj ďalší významný rodák z obce - Alexander Dubček. Ich rodný dom sa stal národnou kultúrnou pamiatkou.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská štvor- apsidová rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čaka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety.

V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, keď si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.

Jedinečný je výhľad z ochodze Matúšovej veže. Otvorený je výhľad na Biele Karpaty – na Vršatské bradlá, západným smerom na Drietomský Žľab. K nim priliehajú terény a dediny na Považskom podolí, široká krajina Trenčianskej kotliny so vzdialeným bodom Beckovského hradu. Smerom na juh dominuje pohľad na siluetu Považského Inovca. V pohľade strmo nadol zaujmú rušné mestské architektúry Trenčína.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net