Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor vovlaku.sk
Bratislava 17. november (Vovlaku.sk) – Postupne vám ukazujeme aj všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Dnes vám predstavíme trať ŽSR 123 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 3811.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Horným Srním a Trenčianskou Teplou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v motorovom vozni 813 v osobnom vlaku 3811 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 123) je neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Trenčiansku Teplú a hraničný priechod na Moravu vo Vlárskom priesmyku. Je súčasťou tzv. Vlárskej dráhy.
Z histórie trate
Popri rieke Vláre viedla od nepamäti spojnica Považia a Moravy. Postavenie trate, spájajúcej Brno, Veselí nad Moravou a Brumov-Bylnice so Slovenskom, bolo potvrdením dôležitosti Vlárskeho priesmyku.
Trať bola stavaná v 80. rokoch 19. storočia a úsek Uherský Brod - Trenčianska Teplá bol sprevádzkovaný 28. októbra 1888. V dobe jej vzniku to bolo jedno z troch železničných prepojení Slovenska s Moravou, keďže existovali len trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova).
Obec Trenčianska Teplá leží na strednom Považí. Už v miulosti dostala prívastok "Perla Považia". Trenčianska Teplá s miestnou časťou Dobrá a Prílesom sa nachádza v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny na výbežkoch Strážovských vrchov, v mieste, kde z pohoria rozsiahlou zníženinou vyteká potok Teplička.
Z jednej strany obce sú lesy Strážovského pohoria, druhú stranu chotára lemuje rieka Váh. Svojou polohou sa stala obec križovatkou ciest. Obec susedí na východe s Trenčianskymi Teplicami, na severe s Novou Dubnicou, Dubnicou n/V, Nemšovou, na západe s Kľúčovým a Skalkou nad Váhom, na juhu s Opatovou n/V (dnes Trenčín).
Najvýraznejšou premenou prešla krajina v blízkosti koryta Váhu, ktorý netečie v pôvodnom koryte, ale v derivačnom kanáli, ktorý sa tiahne katastrom obce v dĺžke 4 200 metrov.
Hlavným zamestnaním obyvateľov Trenčianskej Teplej bolo poľnohospodárstvo, no na prelome storočia tu začal vyrastať priemysel. V roku 1883 bola postavená železničná stanica a začala prevádzka železnice, ktorá bola najdôležitejším faktorom pre rozvoj obce.
Dominantné postavenie v obci má cukrovar. Základný kameň pre jeho výstavbu bol položený 28. septembra 1900 a 1. októbra 1901 bol odovzdaný do prevádzky. Cukrovar je počas svojho jestvovania modernizovaný tak, aby sa odstránila namáhavá fyzická práca, zvýšila výrobná kapacita a ekonomika prevádzky.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net, trencianskatepla.sk
Dnes vám predstavíme trať ŽSR 123 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 3811.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, kde sa v danom okamihu práve nachádzate. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Horným Srním a Trenčianskou Teplou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty- Železničná stanica Horné Srnie
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK:
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v motorovom vozni 813 v osobnom vlaku 3811 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 123) je neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Trenčiansku Teplú a hraničný priechod na Moravu vo Vlárskom priesmyku. Je súčasťou tzv. Vlárskej dráhy.
Číslo trate: ŽSR - 123
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Horné Srnie - Trenčianska Teplá
Rozchod: 1 435 mm
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Horné Srnie - Trenčianska Teplá
Rozchod: 1 435 mm
Z histórie trate
Popri rieke Vláre viedla od nepamäti spojnica Považia a Moravy. Postavenie trate, spájajúcej Brno, Veselí nad Moravou a Brumov-Bylnice so Slovenskom, bolo potvrdením dôležitosti Vlárskeho priesmyku.
Trať bola stavaná v 80. rokoch 19. storočia a úsek Uherský Brod - Trenčianska Teplá bol sprevádzkovaný 28. októbra 1888. V dobe jej vzniku to bolo jedno z troch železničných prepojení Slovenska s Moravou, keďže existovali len trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova).
Stanice a zastávky na trati
• Horné Srnie
• Nemšová – križovatka s traťou 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne)
• Trenčianska Teplá – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 122 (Trenč. Teplá – Trenč. Teplice) a 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne)
• Horné Srnie
• Nemšová – križovatka s traťou 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne)
• Trenčianska Teplá – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 122 (Trenč. Teplá – Trenč. Teplice) a 124 (Trenčianska Teplá – Lednické Rovne)
Koniec cesty– Železničná stanica Trenčianska Teplá
Zaujímavosti
Obec Trenčianska Teplá leží na strednom Považí. Už v miulosti dostala prívastok "Perla Považia". Trenčianska Teplá s miestnou časťou Dobrá a Prílesom sa nachádza v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny na výbežkoch Strážovských vrchov, v mieste, kde z pohoria rozsiahlou zníženinou vyteká potok Teplička.
Z jednej strany obce sú lesy Strážovského pohoria, druhú stranu chotára lemuje rieka Váh. Svojou polohou sa stala obec križovatkou ciest. Obec susedí na východe s Trenčianskymi Teplicami, na severe s Novou Dubnicou, Dubnicou n/V, Nemšovou, na západe s Kľúčovým a Skalkou nad Váhom, na juhu s Opatovou n/V (dnes Trenčín).
Najvýraznejšou premenou prešla krajina v blízkosti koryta Váhu, ktorý netečie v pôvodnom koryte, ale v derivačnom kanáli, ktorý sa tiahne katastrom obce v dĺžke 4 200 metrov.
Hlavným zamestnaním obyvateľov Trenčianskej Teplej bolo poľnohospodárstvo, no na prelome storočia tu začal vyrastať priemysel. V roku 1883 bola postavená železničná stanica a začala prevádzka železnice, ktorá bola najdôležitejším faktorom pre rozvoj obce.
Dominantné postavenie v obci má cukrovar. Základný kameň pre jeho výstavbu bol položený 28. septembra 1900 a 1. októbra 1901 bol odovzdaný do prevádzky. Cukrovar je počas svojho jestvovania modernizovaný tak, aby sa odstránila namáhavá fyzická práca, zvýšila výrobná kapacita a ekonomika prevádzky.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net, trencianskatepla.sk