Bratislava 7. január (Teraz.sk/TABLET.TV) - Naposledy v roku 2016 sme cestovali z Kozároviec do Zvolena po trati ŽSR 150. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke Teraz.sk, alebo na stránke Tablet.TV a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu VO VLAKU.

Dnes vám ponúkame možnosť prejsť trať ŽSR 180 Košice - Spišská Nová Ves od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 604 Dargov.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.

Príjemnú cestu vlakom!




.

Začiatok cesty: Železničná stanica Košice

Foto: Tablet.TV

.
Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 604 Dargov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku: Rušeň 362+ osobný vozeň Ampeer+ osobný vozeň WRRmeer+ Bdghmeer+ 3x Bmpeer+ Bdgteer+ 6x Bmeer

O trati
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

Z histórie trate

Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Parametre trate
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Koniec cesty – Stanica Spišská Nová Ves

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti trate

Rieka Hornád
Hornád (maď. Hernád) je rieka na Slovensku a v Maďarsku. Je to významný ľavostranný prítok Slanej. Podľa dĺžky je 5. najdlhšia slovenská rieka. Pramení asi 4 km západne od obce Vikartovce, na východnom úpätí vrchu Krahulec v nadmorskej výške cca 1 050 m n. m.

Foto: TASR/František Iván

Od prameňa postupne tečie ako potok s výrazne vyvinutým korytom, postupne zvyšuje svoju vodnatosť pribratím menších i väčších prítokov. Preteká cez Slovenský raj, kde sa prerezáva kaňonovitým údolím, nazývaným Prielom Hornádu, zaradeným kvôli svojej výnimočnosti medzi národné prírodne rezervácie Slovenska. Koryto rieky je zarezané do vápencového podložia.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Po opustení Slovenského raja tečie cez Spišskú Novú Ves a ďalej cez Krompachy. Na sútoku Hornádu s Hnilcom je vybudovaná vodná nádrž Ružín. Je to typická údolná nádrž a využíva sa na výrobu elektrickej energie a priemyselný odber vody pre železiarne v Košiciach.

Hornád je domovom takmer všetkých bežne rozšírených sladkovodných rýb vyskytujúcich sa na Slovensku, no možno tu nájsť aj našu najvzácnejšiu rybu hlavátku podunajskú (Hucho hucho).

Markušovce
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku Levočského potoka s Hornádom.
V obci sa nachádza niekoľko kúrií a kaštieľov, z ktorých najkrajší je Mariássyovský kaštieľ. Tieto kúrie boli v obci postavené v 17. a 18. storočí. Jedna z nich, neskorobaroková kúria, je pamiatkou z 18. storočia a nachádza sa hneď pri kaštieli. Po rekonštrukcii sa stala budovou Obecného úradu v Markušovciach. Pred vchodom je na stĺpe erb obce. Ďalšia na hlavnej ulici má na fasáde erbovú tabuľu s rokom 1747 a iniciálmi LM a KS so združeným erbom Ladislava Mariássyho a jeho manželky Kláry Szepessy.

Foto: TASR/Adriána Antošková

Mariássyovský kaštieľ má štvorcový pôdorys so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami. Postavil ho roku 1643 František Mariássy v renesančnom slohu. Rok výstavby je doložený na tabuli osadenej nad hlavným vchodom. Na tabuli je vytesaný rodový erb staviteľa, iniciály FM a niekoľko nápisov.

Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji.

Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.

V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši.

Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom.

Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Foto: Heraldický register

Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net