Bratislava 7. október (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme vám predstavili trať ŽSR 191. Postupne vám ukazujeme aj všetky používané železničné trate na Slovensku.

To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať smerom naspäť po trati ŽSR 191 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v expresnom vlaku REX 1914 a v osobnom vlaku Os 8944.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!


.

.

Začiatok cesty: Železničná stanica Humenné

Foto: Tablet.TV

.

.

Údaje o vlaku a trati

Jazda expresnom vlaku REX 1914 a v motorovom vozni radu 812 a prípojnom vozni 011 v osobnom vlaku Os 8944 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku REX 1914
Rušeň 757+ osobný vozeň Bdgteer + osobný vozeň Bdteer + 3x osobný vozeň Bdmpeer + 2x osobný vozeň Bt

O trati
Železničná trať Michaľany - Łupków (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 191) je elektrifikovaná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Michaľany pri Trebišove a poľský Łupków cez Humenné.


.
História trate
Rakúsko-Uhorsko malo veľký záujem dopravne prepojiť Halič s južnými regiónmi monarchie. Už v roku 1870 sa preto začala budovať trať Michaľany - Humenné - Lupkovský priesmyk - Halič, ktorá sa cez Sátoraljaújhely napájala na Tiskú železnicu.

Prvý úsek Michaľany - Humenné bol dokončený 25. decembra 1871, čím sa na železničnú trať napojil i Trebišov, Michalovce a Strážske.

Druhý úsek priviedol 12. júna 1873 železnicu do Medzilaboriec, odkiaľ pokračovala náročným úsekom cez Lupkovský priesmyk do Łupkówa. Tretí úsek so 416 m dlhým Lupkovským tunelom bol sprevádzkovaný 31. mája 1874 a umožnil rýchle a pohodlné spojenie hlavných centier s okrajovým regiónom Uhorska.

O strategickom význame trate do Przemyśla napovedá i zdvojkoľajnenie, ktoré bolo v roku 1888 dokončené na celom úseku. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku nástupníckych štátov klesol význam spojenia i doprava na trati. Zánik druhej koľaje nastal počas hospodárskej krízy v roku 1932.

Úsek trate medzi Michaľanmi a Bánovcami nad Ondavou bol v roku 1990 elektrifikovaný.

V máji 2015 bola na úseku Trebišov-Bánovce nad Ondavou naplánovaná výluka z dôvodu náhrady „zlého a nevyhovujúceho technického stavu železničného zvršku a spodku“ medzi 20,737 a km 24,707 v celkovej dĺžke 3970 metrov. V júli 2015 bola ukončená modernizácia ktorá „bola vykonaná na jednokoľajovom elektrifikovanom traťovom úseku ŽST Trebišov - Výhybňa Hrinište, kde bolo v minulosti prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti na 80 a 60 kilometrov za hodinu (km/h), a to pre deformáciu smerovej a výškovej polohy koľaje“. V dĺžke 3,97 km bol opravený železničný spodok a vykonané ďalšie úpravy vrátane trakčného vedenia. Celá rekonštrukcia stála približne 2,4 mil €. Trať je tak prispôsobená rýchlosti 100 km/h.

V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia úseku Bánovce nad Ondavou - Humenné.

V roku 2017 ZSSK sezónne obnovila dopravu na tejto trati v úseku Medzilaborce - Łupków v termíne od 1. júla do 3. septembra 2 pármi vlakov premávajúcimi v sobotu a v nedeľu. Poľské súpravy premávajú s poľským personálom z miest Sanok a Rzeszów.


.

Koniec cesty – Železničná stanica Michaľany

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti trate

Nížinný vodný hrad Parič
Zvyšky starého nížinného hradu Parič nájdeme v udržiavanom lesoparku v Trebišove, neďaleko výstavného trebišovského kaštieľa. Hrad bol v 17. storočí vyhodený do vzduchu proticisárskymi povstalcami Imricha Tököliho a kamenný materiál z rumoviska bol v 18. storočí rozobraný na stavbu kaštieľa.

Podľa prvej písomnej zmienky z roku 1254 stál východne od Trebišova nížinný hrad, ktorého majiteľom bol magister Andronik, syn župana Parisa. Na základe podobnosti názvu hradu a mena župana možno predpokladať, že hrad vystaval Andronikov otec Paris pravdepodobne po tatárskom vpáde. Avšak pod menom castrum Parys sa hrad spomína až v darovacej listine z roku 1327, ktorú vystavil kráľ Karol Róbert Viliamovi Drugethovi.

Foto: TASR/Roman Hanc

Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu (pravdepodobne obytná veža s opevnením) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12 . až 13. stor. Potvrdzujú to preskúmané zlomky úžitkovej keramiky, malá lampa s výlevkou a štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm, nad úroveň podlahy.

Posledné zvyšky hradných múrov používala v 20. storočí armáda ako cvičnú strelnicu. Do dnešných dní sa zo stavby zachovala iba jediná stena, vďaka čomu patrí Parič k najskromnejším slovenským zrúcaninám.

Zemplínska šírava
Zemplínska šírava v minulosti nazývaná Zemplínska sĺňava, je vodná nádrž na východnom Slovensku v povodí Bodrogu pod Vihorlatskými vrchmi. Je druhou najväčšou vodnou priehradou na Slovensku podľa plochy hladiny, a zároveň treťou najväčšou na Slovensku podľa celkového objemu vody (po Liptovskej Mare A Oravskej priehrade). Je obľúbenou turistickou destináciou so siedmimi rekreačnými strediskami. Okrem rekreácie slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy Východoslovenskej nížiny, na ochranu pred povodňami a ako vodný zdroj pre priemysel. Východná časť nádrže je chráneným areálom.

Foto: TASR/Roman Hanc

Vodná plocha Zemplínskej šíravy zaberá rozlohu 33 km². Jej maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 3,5 m a maximálna hĺbka 14,7 m. Nádrž je vytvorená 6 – 8 (max. 12) metrovými hrádzami dlhými 7 346 m. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky Laborecprostredníctvom prívodného, tzv. Šíravského kanála, vodu odvádza tzv. Zalužický kanál (do Laborca), z priehrady tiež vyteká Čierna voda.

Rozvoj turistického ruchu na Zemplínskej šírave kulminoval v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zároveň však dochádzalo k znečisteniu priehrady vypúšťaním polychlórovaných bifenylov z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky Laborec. Výrazné zhoršenie kvality vody v priehrade sa odrazilo na úpadku cestovného ruchu, ktorý sa prehĺbil zmenou vlastníckych pomerov rekreačných zariadení po páde komunistického režimu po roku 1989.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po roku 1989 uprednostnili vycestovanie k moru. V prvej dekáde 21. storočia počet návštevníkov dosahoval počet iba okolo 200 000. Po roku 2003, kedy boli vybudované v troch strediskách letné bazény a odkedy sa kvalita vody v nádrži začala zlepšovať, zažíva celá oblasť postupnú obnovu cestovného ruchu s rastúcim počtom rekreantov. V roku 2013 bola voda Zemplínskej šíravy Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Michalovciach vyhodnotená ako vhodná na kúpanie.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net, vypadni.sk