Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Bratislava 1. november (Vovlaku.sk) – Postupne vám ukazujeme aj všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Dnes vám predstavíme trať ŽSR 151 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 5807.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Novými Zámkami a Zlatými Moravcami zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty- Železničná stanica Nové Zámky
Železničná stanica Nové Zámky.Foto: Vovlaku.sk
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK:
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v motorovom vozni 812 v osobnom vlaku Os 5807 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 151) je železničná trať na Slovensku, spájajúca Nové Zámky a Zlaté Moravce cez Vráble.
Číslo trate: ŽSR - 151 Správca: Železnice Slovenskej republiky Trasa: Nové Zámky – Zlaté Moravce Rozchod: 1 435 mm
Z histórie trate
Železničné napojenie na Nové Zámky a tým na uhorské železnice požadovali zástupcovia Zlatých Moraviec už v roku 1871. Prepojenie na Šurany bolo schválené až v roku 1893 a o dva roky bolo dodatočne povolené predĺženie do Topoľčianok.
Trať vedie rovinatým územím a jej výstavba nebola veľmi náročná. Vybudovaných bolo 87 mostných objektov, najväčšie drevené mosty mali rozpätie 15,4 m a 50 m. Prevádzka na úseku Šurany - Zlaté Moravce bola zahájená 7. septembra 1894 a do Topoľčianok sa prví cestujúci dostali 21. septembra 1895.
Úsek pôvodnej železnice medzi Šuranmi a Úľanmi nad Žitavou je dnes súčasťou hlavnej elektrifikovanej trate Nové Zámky - Zvolen. Z Úľan nad Žitavou pokračuje trať severovýchodným smerom popri rieke Žitava.
Nakoľko bola trať jednou z najviac stratových v osobnej doprave, bola tá 2. februára 2003 zastavená. Po ohlasoch nespokojných obyvateľov bola kvôli nevhodným prípojom náhradnej autobusovej dopravy na rýchliky osobná doprava čiastočne obnovená 15. júna 2003.
Na trati sa v súčasnosti v rámci nákladnej dopravy preváža najmä gulatina, ktorá sa nakladá v Topolčiankach a Zlatých Moravciach a poľnohospodárske plodiny.
Zaujímavosťou na trati do Topoľčianok boli prezidentské vlaky, ktoré sem premávali v medzivojnovom období, keď T. G. Masaryk chodieval dovolenkovať do Topoľčianok. Údajne tu spolu s Karlom Čapkom spísal knihu Hovory s T.G.M.
Stanice a zastávky na trati
• Nové Zámky – križovatka s traťou 130 (Bratislava – Štúrovo), 135 (N. Zámky – Komárno), 140 (N. Zámky – Prievidza) a 150 (N. Zámky – Zvolen)
• Bánov
• Šurany – križovatka s traťou 130 (Bratislava – Štúrovo), 140 (N. Zámky – Prievidza) a 150 (N. Zámky – Zvolen)
• Šurany zastávka
• Úľany nad Žitavou – križovatka s traťou 150 (N. Zámky – Zvolen)
• Malá Maňa
• Maňa zastávka
• Maňa
• Kmeťovo
• Michal nad Žitavou
• Martinová
• Lúčnica nad Žitavou
• Dyčka
• Vráble
• Nová Ves nad Žitavou
• Slepčany
• Tesárske Mlyňany
• Zlaté Moravce
Koniec cesty– Železničná stanica Zlaté Moravce
Železničná stanica Zlaté Moravce.Foto: Vovlaku.sk
Zaujímavosti
Kaštieľ v Topoľčiankach je zachovalý klasicistický kaštieľ, vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku. Nachádza sa v Topoľčiankach a obklopuje ho rozsiahly anglický park. Dnes slúži ako múzeum so zachovalým dobovým interiérom, zámockou knižnicou, obsahujúcou viac ako 14 000 zväzkov a zbierkami keramiky a porcelánu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Zámok v Topoľčankiach, archívna snímka.Foto: TASR Henrich Mišovic
Kaštieľ stojí na mieste gotického vodného hradu a neskoršej renesančnej pevnosti, ktorá bola výrazne prestavaná v 16. a 17. storočí. Vznikla tak 4-krídlová stavba s arkádovým nádvorím, chránená opevnením a baštami, poskytujúcim ochranu pred vtedajším tureckým ohrozením. Začiatkom 19. storočia (1818 – 25) dal gróf Ján Keglevich zbúrať južné krídlo, ktoré nahradila reprezentačná, klasicistická budova s rizalitmi a mohutnou kupolou. Nový, klasicistický kaštieľ poskytoval honosné priestory – tanečnú sálu, jedáleň, knižnicu i schodište poprepájané salónmi, ktoré vhodne doplnili zámocký areál.
Moderný a udržiavaný zámok sa stal v roku 1890 letným sídlom Habsburgovcov, no po vzniku ČSR aj prezidenta republiky. Tunajšie prostredie si veľmi obľúbil a často navštevoval najmä Tomáš Garrigue Masaryk.
Prezident Českej republiky Miloš Zeman (vľavo) a prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska (vpravo) prichádzajú na koči na zámok v Topoľčiankach v nedeľu 29. júla 2018.Foto: TASR/Henrich Mišovič
V klasicistickom krídle je dnes múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, vrátane kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, obrazov, keramiky, hodín a zbraní. Všetky exponáty tu pri svojom odchode v októbri 1918 zanechali poslední majitelia – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. V päťdesiatych rokoch boli exponáty premiestnené do salónov podľa rovnakého slohu a historického obdobia, čím vznikli čisto renesančné, barokové, rokokové, klasicistické a biedermeierovské expozície. Súčasťou areálu kaštieľa je aj rozsiahly park v anglickom štýle, v ktorom sa zachoval aj klasicistický skleník. V parku sa nachádzajú aj dve sochy (socha diviaka a socha jeleňa), ktorých autorom bol uznávaný sochár Alojz Štróbl.
Na snímke ukážka drezúry lipicanských koní v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach. Topoľčianky, 29. apríla 2016.Foto: TASR/Henrich Mišovič
Súčasťou komplexu je aj jazdiareň s presláveným chovom koní v národnom žrebčíne, založenom v roku 1921.
