Bratislava 14. júla (Vovlaku.sk) - Postupne vám ukazujeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 185 Poprad-Tatry - Plaveč od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko v regionálnom rýchliku RR 8361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Popradom-Tatrami a Plavčom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty- Železničná stanica Poprad-Tatry
Železničná stanica Poprad-Tatry.Foto: Vovlaku.sk
Technické údaje o vlaku
Jazda v motorovej jednotke radu 840 regionálneho rýchlika RR 8361 Tatry Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 185) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Poprad a Plaveč cez Kežmarok.
Číslo trate: ŽSR - 185 Správca: Železnice Slovenskej republiky Trasa:Poprad-Tatry - Plaveč Rozchod: 1 435 mm
História trate
Postavením Košicko-bohumínskej železnice sa začalo úsilie okolitých regiónov o získanie povolení na výstavbu tratí. V 80. rokoch 19. storočia tak vzniklo niekoľko nových tratí i na Spiši. Po získaní povolenia začala aj výstavba trate z Popradu cez Kežmarok do Spišskej Belej.
Napriek prvotnej nespokojnosti s trasovaním pri Spišskej Belej a nedôvere obyvateľov s využitím železnice sa po 13,2 km dlhej trati po Kežmarok začala doprava 18. decembra 1889. Bolo potrebné vybudovať 4 mosty dlhšie ako 10 m, násypy až do výšky 7 m, sklady i priecestia, čo si vyžiadalo iba 7 mesiacov práce a náklady 770 000 korún.
Úsek Kežmarok - Spišská Belá sa budoval s oneskorením a 8,1 km železnice bolo pri nákladoch 610 000 K. sprevádzkovaných 6. júna 1892.
Výstavba železnice údolím Popradu pokračovala úsekom Spišská Belá - Podolínec, ktorý sa mal napojiť na trať Prešov - Plaveč s napojením na Poľsko. Túto časť zámeru sa však podarilo zrealizovať až o polstoročie neskôr. Trať viedla z veľkej časti po násypoch a rieku Poprad prekonávala 30 m dlhým oceľovým mostom. Náklady na vybudovanie 11,2 km dlhého úseku predstavovali 900 000 K. a vlaky do Podolínca prvýkrát dorazili 10. decembra 1893.
Chýbajúca časť Podolínec – Orlov musela na vybudovanie čakať dlhé desaťročia. Výstavba na konci 19. storočia sa zastavila v Podolínci a napriek začatým stavebným prácam v roku 1944sa tie onedlho kvôli vojne prerušili. Povojnové obnovenie prác bolo iba dočasné a tak železničné prepojenie Podolínca, Starej Ľubovne a Plavča, dlhé 31,7 km, bolo dokončené až v 60. rokoch 20. storočia. Prevádzka v úseku Podolínec - Plaveč začala 26. 11. 1966.
Stanice na trati
• Poprad-Tatry - križovatka s traťou 180 (Žilina – Košice) a 183 (Poprad – Štrbské Pleso)
• Poprad-Spišská Sobota
• Matejovce pri Poprade
• Studený potok - odbočka do Tatranskej Lomnice
• Tatranská Lomnica - križovatka s traťou 184 (Starý Smokovec – Tatranská Lomnica)
• Huncovce
• Kežmarok
• Kežmarok zastávka
• Strážky
• Spišská Belá horné nádražie (dnes nepouživaná stanica-odbočka pred Spišská Belá zastávka)
• Spišská Belá zastávka
• Bušovce
• Podhorany pri Kežmarku
• Toporec
• Podolínec
• Nižné Ružbachy
• Forbasy
• Stará Ľubovňa
• Chmeľnica
• Plavnica
• Hromoš
• Plaveč - križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
Koniec cesty- Železničná stanica Plaveč
Železničná stanica Plaveč.Foto: Vovlaku.sk
Zaujímavosti na trati
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa.
Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch (884,5 m n. m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica, ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.
Ľubovniansky hrad, archívna snímka.Foto: Wikipedia
Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov (Menclová, Slivka, Čaplovič, Chalupecký) ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV.
Expozícia na Ľubovnianskom hrade, archívna snímka.Foto: TASR Adriána Hudecová
Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby, stoja na najvyššom bode brala, boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a ušnicový delový bastión na západe pod bránou. Neskôr tu pristavali ďalší palác k obvodovému opevneniu na východnej strane. K objektu na západnej strane pristavili barokový palác (1642) a na terase kaplnku. Posledné, tretie nádvorie, je smerované na juhovýchod pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. Na múroch tohto nádvoria sa čiastočne zachovala atika.
