Bratislava 5. februára (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme cestovali zo Žiliny do Rajca po trati ŽSR 126. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke Teraz.sk, alebo na stránke Tablet.TV a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu Vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati ŽSR 126 naspäť od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 3513.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.

.

Začiatok cesty: Železničná stanica Rajec

Foto: Tablet.TV

.



Údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v osobnom vlaku Os 3513 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v motorovej jednotke 813.

O trati
Železničná trať Žilina – Rajec (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 126) je železničná trať na Slovensku, ktorá spája mestá Žilinu a Rajec.

Jednokoľajná spojnica krajského mesta a dávneho strediska priemyslu s remeselným centrom Rajeckej doliny meria 20,9 km. Bola vybudovaná takmer v celej dĺžke po násype v posledných rokoch 19. storočia s nákladmi 1 860 000 korún s podporou obcí, ktorými železnica prechádza.

Uvažovalo sa aj o pokračovaní trate cez Fačkov a napojenie na železnicu Prievidza – Nitrianske Pravno, no realizácii zabránila prvá svetová vojna ale i vysoké stavebné náklady v náročnom teréne.


Z histórie
Koncesiu pre výstavbu a prevádzkovanie železnice zo stanice KBŽ v Žiline do Rajca získal nariadením MO č. 76142/98.XI.10 majiteľ firmy Vasútépítési és Üzemi Vállalat (Podnik pre stavbu a prevádzkovanie železníc) Leo Arnoldi a jeho spoločníci J. Becker a L. Herber.

Trať ležala v doline rieky Rajec, a takmer v celej dĺžke viedla po násype s najväčšou výškou 5 m. V staniciach sa vybudovali 3 výpravné budovy, 2 strážne stanovišťia s čakárňou, 2 čakárenské prístrešky, 3 sklady a 3 nákladiská, na šírej trati stáli 2 strážne stanovištia. Zo 48 cestných krížení bolo 43 úrovňových a 5 prechádzalo pod traťou podchodom. Výhrevňa s vodárňou bola umiestnená v Rajci. Výstavba 20,9 km dlhej železnice stála 1 860 000 K a prvý vlak po nej prešiel 10.10.1899.

Na trati zabezpečoval dopravu vlakov rušeň triedy XII KBŽ (Budapest, 1899, v. č. 1411), ktorému KBŽ pridelila inventárne číslo 530. ČSD ho neskôr označili ako 310.510.

Koniec cesty – Železničná stanica Žilina

Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti trate

Rajecké Teplice
Rajecké Teplice sú mesto ležiace v Žilinskom kraji. Počtom obyvateľov 4. najmenšie mesto na Slovensku. Prírodné termálne liečebné kúpele v tomto meste patria medzi najznámejšie a najpríťažlivejšie na Slovensku.

Ako hlavný balneoterapeutický prostriedok sa v kúpeľoch využívajú termálne pramene 38 °C teplej hydrouhličitanovo-vápenato-horečnatej liečivej vody bez ďalšej úpravy. Liečia sa tu funkčné aj degeneratívne choroby pohybovej sústavy v štádiu odznievania akútnych príznakov. S úspechom sa tu liečia i stavy po úrazoch alebo operáciách veľkých nosných kĺbov a chrbtice, vrátane operácií medzistavcovej platničky a operácií s použitím kĺbových náhrad.

Foto: FOTO TASR/Pavol Ďurčo

Z nervových chorôb sa v kúpeľoch liečia stavy po detskej obrne, nervovo-svalové degeneratívne ochorenia, hemiparézy a paraparézy cievneho pôvodu, chabé obrny okrem poúrazových, Parkinsonova choroba a niektoré choroby z povolania. V rámci komplexnej kúpeľnej liečby sa poskytujú vodoliečebné procedúry, masáže, celá paleta elektroliečebných procedúr, lokálna aplikácia parafínových zábalov, individuálna a skupinová telesná výchova, manipulačná liečba, plynové injekcie a podobne. V meste je v prevádzke zdravotné stredisko.
Pod správu Rajeckých Teplíc spadá aj mestská časť Poluvsie.

Súčasťou mesta a kúpeľov sú dva parky jeden vo francúzskom štýle a druhý v anglickom.
Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Kozol, ktorá pomenúva rovnomenný vrch v juhovýchodnej časti katastra obce v pohorí Lúčanskej Malej Fatry. Rezervácia má rozlohu 91,58 hektára a je prístupná turistickým chodníkom.

Lietavský hrad
Lietavský hrad (staršie názvy Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva) sa nachádza na strmom hrebienku medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná, v nadmorskej výške 635 m n. m. V súčasnosti je rozsiahlou a relatívne dosť zachovanou zrúcaninou.

Foto: TASR - Erika Ďurčová

Hrad postavili po roku 1241 pravdepodobne ako administratívne a vojenské centrum. V rokoch 1300 až 1321 sa uvádza v súvislosti s Matúšom Čákom. Koncom 14. storočia patril kráľovi Žigmundovi, 1475-1494 Pavlovi Kinižimu, ktorý vykonal na hrade viaceré stavebné úpravy. Opravil opevnenie prvého predhradia a veľkú obytnú vežu, ako aj vstupnú vežovú bránu.

Foto: TASR - Erika Ďurčová

Po smrti Imricha Thurzu (1621) sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí nejaký čas hrad spoločne udržiavali. V roku 1641 v dôsledku majetkových sporov stratili o areál záujem; hrad v prvej polovici 17. storočia patril komposesorátu. Opis hradu z 1698 uvádza, že nie je obývaný a nachádza sa tu len archív; 1760-1770 archív previezli na Oravský hrad. Lietavský hrad sa už potom nevyužíval a neudržiaval, a tak postupne chátral. V rokoch 1870-73 tunajšie majetky kúpil barón Popper.

V súčasnosti jeho ruiny prechádzajú postupnou rekonštrukciou. O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva.
V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký Svetový pamiatkový fond (WMF).
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net