Bratislava 25. február (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme cestovali z Jesenského do Rožňavy po trati ŽSR 160. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať po trati ŽSR 160 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 933 Gemeran až do končenej stanice.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.


.

Začiatok cesty: Železničná stanica Rožňava

Foto: Tablet.TV

.
Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 933 Gemeran Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku
Rušeň 757+ 3x osobný vozeň Beer+ 1x osobný vozeň Bdgteer+ 1x osobný vozeň ARmeer/WRRm+ 1x osobný vozeň Apeer.

O trati
Železničná trať Zvolen – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160) je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.


V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia trasy Haniska - Veľká Ida - Moldava nad Bodvou mesto. Elektrifikácia prebehne čiastočne na trati Moldava nad Bodvou – Medzev.



Z histórie trate
Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami juhom Slovenska vznikla prepojením úsekov, vybudovaných počas Rakúsko-Uhorska.

Koncesia na výstavbu železnice, odbočujúcej v Barci z trate MÁV a vedúcej cez Drienovec do Turne nad Bodvou bola vydaná nariadením ministerstva obchodu (ďalej MO) č. 68051/89.XII.26 Dr. Aurelovi Münnichovi a spoločníkom. Výstavba ďalších tratí Moldava n. B. - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia bola povolená nariadením MO č. 61602/93.VIII.26. Na železnici bolo treba postaviť 11 staníc a 1 zastávku, 10 výpravných budov, 10 skladísk, 17 strážnych stanovíšť a 3 remízy pre rušne. Najväčšie mosty cez rieku Bodvu (rozpätie 30 a 10 m) boli drevenej konštrukcie.

Celkové náklady výstavby železnice s odbočkami dosiahli 3 850 000 K. Na úseku Košice - Turňa nad Bodvou sa prevádzka začala 12.10.1890, na odbočkách Moldava nad Bodvou - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia 1.8.1894.

Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri žst. Píla) výlúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň - Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri žst. Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.


.

.

Koniec cesty – Železničná stanica Košice

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti na trati

Hrad Krásna Hôrka
Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci.

Foto: TASR/František Iván

Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom (z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov.

V 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903-1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.

V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop. Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.

Foto: TASR/František Iván

Projekt komplexnej revitalizácie je vyčíslený na 980-tisíc eur bez DPH. Zahŕňa projekčné práce, inžiniersku činnosť a prieskumné práce.

Letisko Košice
Letisko Košice je medzinárodné letisko v Košiciach. Je to druhé najväčšie letisko na Slovensku podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek.

Nachádza sa v mestskej časti Barca 6 km južne od centra mesta v nadmorskej výške 230 m n. m.
Rozloha letiska je 3,5 km² a celková plocha terminálu je 4 456 m², z toho viac ako 3 500 m² je vyhradených pre pasažierov. Najväčšími lietadlami schopnými pristáť na letisku sú Boeing 767 a Airbus A300. Kapacita letiska je 700 000 osôb ročne, resp. tisíc osôb za hodinu.

Letisko bolo vybudované medzi rokmi 1950 – 1955, keď začala lietať linka do Prahy. Terminál bol rozšírený v polovici 60. rokov. Založenie Vysokej vojenskej leteckej školy SNP v roku 1973 posilnilo pozíciu letiska v rámci Česko-Slovenska. V rokoch 1974 – 1977 bola predĺžená vzletová a pristávacia dráha o 1 100 metrov na dnešných 3 100 metrov, vylepšený svetelný systém a elektrické vedenie. Armáda prestala využívať letisko v roku 2004. V tom istom roku bola tiež odovzdaná do prevádzky nová budova terminálu pre cestujúcich. V roku 2007 bolo rozšírené stojisko, čo umožňuje vybavovanie viacerých lietadiel naraz.

Foto: TASR

Po dostavaní nového terminálu bolo letisko sprivatizované, momentálne má v letiskovej spoločnosti najväčší podiel (66%) obch. spol. KSC Holding, a. s., ktorej majoritným akcionárom je letisko Viedeň-Schwechat, a zvyšný podiel (34%) vlastní Slovenská republika.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net