TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor Teraz.sk/TABLET.TV
Bratislava 25. jún (Teraz.sk/TABLET.TV) - Minulý týždeň sme vám umožnili pozorovať trať z hľadiska rušňovodiča na trase zo Skalice do Kútov. V ďalších dieloch projektu Vám postupne ukážeme všetky železničné trate na Slovensku.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 116 Trnava - Jablonica od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko vo vlaku Os 2602.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu!
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Trnavou a Jablonicou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a o trati
Jazda v osobnom vlaku Os 2602 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku:
Rušeň 240 - 2x osobný vozeň Bdtmee - osobný vozeň Bdgtmee
Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).
Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.
Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)
Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác.
Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.
Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.
Rekonštrukcia trate a staníc
Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968. V roku 2013 v stanici boli zrekonštruované koľaje 1, 2 a 3 a nástupištia 1 a 2. Rekonštrukcia umožnila bezbariérový prístup cestujúcich, nainštalovali tu vodiace prvky pre nevidiacich a zvýšili dĺžku koľají. Zároveň bol vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené boli tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované boli tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Náklady na stavbu boli cca 2 mil. Eur.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net
Boleráz
Vodná nádrž Boleráz sa nachádza v tichej lokalite vzdialenej 14 km od Trnavy. Jej primárnou úlohou je zásobovať vodou okolité priemyselné podniky. Nádrž má tri prítoky, ktoré zabezpečujú dostatok vody pre výkon všetkých jej funkcií. Okrem toho je okolie nádrže príjemným prostredím, kde sa dá oddýchnuť, zrekreovať a zašportovať si.
Preferujete prírodné kúpaliská? Vodná nádrž Boleráz je vďaka svojej rozlohe 80 hektárov miestom, kde sa dá osviežiť a zaplávať si na dlhšie vzdialenosti. Rybári sa sem radi vracajú najmä kvôli loveniu tradičných kaprov, plotíc, pleskáčov vysokých alebo pleskáčov silných. Pri popoludňajšej prechádzke okolo nádrže si môžete všimnúť obrovské množstvo vodných rastlín, ktoré dotvárajú kolorit vodnej hladiny.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 116 Trnava - Jablonica od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko vo vlaku Os 2602.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Trnavou a Jablonicou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty: Železničná stanica Trnava
Projekt TABLET.TV
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. Postupne zverejňujeme videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavujeme najdôležitejšie železničné stanice, alebo vás zoberieme do železničného depa, kde ukazujeme železničnú techniku - dráhové vozidlá, vozne a jednotky.
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. Postupne zverejňujeme videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavujeme najdôležitejšie železničné stanice, alebo vás zoberieme do železničného depa, kde ukazujeme železničnú techniku - dráhové vozidlá, vozne a jednotky.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a o trati
Jazda v osobnom vlaku Os 2602 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku:
Rušeň 240 - 2x osobný vozeň Bdtmee - osobný vozeň Bdgtmee
Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).
Číslo trate: ŽSR 116
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Trnava- Jablonica
Rozchod: 1435 mm
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Trnava- Jablonica
Rozchod: 1435 mm
História trate
Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.
Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)
Otváranie úsekov:
14. decembra 1897: Trnava - Smolenice - 21,1 km
14. decembra 1897: Jablonica - Kúty - 32,1 km
11. júna 1898: Smolenice - Jablonica - 3,3 km
6. septembra 1899: odbočka Jablonica - Brezová pod Bradlom - 11,7 km
8. septembra 1900: Kúty - krajinská hranica - 6,4 km
14. decembra 1897: Trnava - Smolenice - 21,1 km
14. decembra 1897: Jablonica - Kúty - 32,1 km
11. júna 1898: Smolenice - Jablonica - 3,3 km
6. septembra 1899: odbočka Jablonica - Brezová pod Bradlom - 11,7 km
8. septembra 1900: Kúty - krajinská hranica - 6,4 km
Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác.
Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.
Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.
Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:
• 18. decembra 1980 otvorený úsek Kúty - Jablonica
• 21. mája 1982 otvorený úsek Trnava – Jablonica
• 18. decembra 1980 otvorený úsek Kúty - Jablonica
• 21. mája 1982 otvorený úsek Trnava – Jablonica
Rekonštrukcia trate a staníc
Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968. V roku 2013 v stanici boli zrekonštruované koľaje 1, 2 a 3 a nástupištia 1 a 2. Rekonštrukcia umožnila bezbariérový prístup cestujúcich, nainštalovali tu vodiace prvky pre nevidiacich a zvýšili dĺžku koľají. Zároveň bol vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené boli tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované boli tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Náklady na stavbu boli cca 2 mil. Eur.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net
Stanice na trati
• Trnava – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina) a 133 (Trnava – Sereď)
• Trnava predmestie
• Šelpice
• Klčovany
• Boleráz
• Bíňovce
• Smolenice
• Buková
• Cerová-Lieskové
• Jablonica
• Trnava – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina) a 133 (Trnava – Sereď)
• Trnava predmestie
• Šelpice
• Klčovany
• Boleráz
• Bíňovce
• Smolenice
• Buková
• Cerová-Lieskové
• Jablonica
Koniec cesty – stanica Jablonica
Zaujímavosti trate
Boleráz
Vodná nádrž Boleráz sa nachádza v tichej lokalite vzdialenej 14 km od Trnavy. Jej primárnou úlohou je zásobovať vodou okolité priemyselné podniky. Nádrž má tri prítoky, ktoré zabezpečujú dostatok vody pre výkon všetkých jej funkcií. Okrem toho je okolie nádrže príjemným prostredím, kde sa dá oddýchnuť, zrekreovať a zašportovať si.
Preferujete prírodné kúpaliská? Vodná nádrž Boleráz je vďaka svojej rozlohe 80 hektárov miestom, kde sa dá osviežiť a zaplávať si na dlhšie vzdialenosti. Rybári sa sem radi vracajú najmä kvôli loveniu tradičných kaprov, plotíc, pleskáčov vysokých alebo pleskáčov silných. Pri popoludňajšej prechádzke okolo nádrže si môžete všimnúť obrovské množstvo vodných rastlín, ktoré dotvárajú kolorit vodnej hladiny.