Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu.
Autor vovlaku.sk
Bratislava 27. decembra (Vovlaku.sk) – Postupne vám ukazujeme všetky používané a, tak ako je to v tomto prípade, aj nevyužívané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.
Dnes pôjdeme po trati ŽSR 162 z Utekáča do Lučenca od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča ZSSK.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Utekáčom a Lučencom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 6620 v motorovej jednotke radu 813 prevádzkovanej Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Lučenec – Utekáč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 162) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Lučenec a Utekáč cez Poltár.
História trate
Pri budovaní trate Brezno – Jesenské žiadali obyvatelia Kokavy nad Rimavicou vybudovanie odbočky z Rimavskej Bane. Ich požiadavke nebolo vyhovené a tak sa obrátili na mesto Lučenec so žiadosťou o predĺženie trate, vedúcej do Poltára. Túto požiadavku sa podarilo naplniť najmä vďaka podnikom, ktoré boli v obci a okolí. Železnica bola predĺžená a končila až v miestnej časti Utekáč, ktorá je dnes samostatnou obcou. Na trati sa nachádza i 500 m dlhý tunel Zlatno.
Otváranie úsekov
• 24. novembra 1901: Lučenec – Poltár
• 27. novembra 1908: Poltár – Kokava nad Rimavicou
• 16. decembra 1909: Kokava nad Rimavicou – Utekáč
Poltár
Poltár (maď. Poltár) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Na území Poltára boli slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár.
Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov.
Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na kaolín.
V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta.
V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca komponentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net
Dnes pôjdeme po trati ŽSR 162 z Utekáča do Lučenca od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča ZSSK.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Utekáčom a Lučencom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty- Železničná stanica Utekáč
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 6620 v motorovej jednotke radu 813 prevádzkovanej Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Lučenec – Utekáč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 162) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Lučenec a Utekáč cez Poltár.
Číslo trate: ŽSR - 162
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Utekáč - Lučenec
Rozchod: 1 435 mm
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Utekáč - Lučenec
Rozchod: 1 435 mm
História trate
Pri budovaní trate Brezno – Jesenské žiadali obyvatelia Kokavy nad Rimavicou vybudovanie odbočky z Rimavskej Bane. Ich požiadavke nebolo vyhovené a tak sa obrátili na mesto Lučenec so žiadosťou o predĺženie trate, vedúcej do Poltára. Túto požiadavku sa podarilo naplniť najmä vďaka podnikom, ktoré boli v obci a okolí. Železnica bola predĺžená a končila až v miestnej časti Utekáč, ktorá je dnes samostatnou obcou. Na trati sa nachádza i 500 m dlhý tunel Zlatno.
Otváranie úsekov
• 24. novembra 1901: Lučenec – Poltár
• 27. novembra 1908: Poltár – Kokava nad Rimavicou
• 16. decembra 1909: Kokava nad Rimavicou – Utekáč
Stanice a zastávky na trati
• Utekáč
• Kokava nad Rimavicou
• Kokava nad Rimavicou-Liešnica
• Zlatno
• České Brezovo
• Slaná Lehota
• Poltár
• Zelené
• Breznička
• Kalinovo
• Veľká Ves
• Opatová pri Lučenci
• Lučenec – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice)
• Utekáč
• Kokava nad Rimavicou
• Kokava nad Rimavicou-Liešnica
• Zlatno
• České Brezovo
• Slaná Lehota
• Poltár
• Zelené
• Breznička
• Kalinovo
• Veľká Ves
• Opatová pri Lučenci
• Lučenec – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice)
Koniec cesty– Železničná stanica Lučenec
Zaujímavosti
Poltár
Poltár (maď. Poltár) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Na území Poltára boli slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár.
Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov.
Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na kaolín.
V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta.
V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca komponentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net