TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor Tablet.TV
Bratislava 22. apríl (Teraz.sk/TABLET.TV) - Po istom čase vám neukážeme jazdu z pohľadu rušňovodiča po trati, ale stanicu Bratislava- Rača.
To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Železničná stanica Bratislava-Rača je železničná stanica v mestskej časti Rača v treťom bratislavskom okrese. Je orientovaná severojužným smerom.
Po roku 1948 sa nazývala Bratislava- Račištorf, do roku 1947 Račištorf. Stanica sa nachádza na dvojkoľajnej a elektrifikovanej trati ŽSR 120 Bratislava- Žilina. Je to spoločná zastávka aj pre trať 130 a zastavujú tu niektoré rýchliky.
Vznik stanice sa datuje do roku 1840 so vznikom konskej železnice Bratislava- Trnava. V Rači boli v priestoroch zájazdového hostinca „U zeleného stromu“ (dnešný hostinec Peklo), stajne na prepriahanie koní na ťahanie vlaku.
Vo februári 1883 spojazdnili spojku medzi dnešnou bratislavskou hlavnou stanicou a Račou, ktorá ležala približne v mieste dnes existujúcej trate Bratislava hl. st.– Bratislava- Rača, t.j. na strane karpatského úbočia. V tom istom roku bola na už dávnejšie jestvujúcej spojke Rača – Vajnory dobudovaná veľká zriaďovacia stanica (dnes Bratislava - Východ) s výhrevňou, umožňujúca oddeliť v bratislavskom uzle nákladnú a osobnú dopravu.
Zo stanice odbočuje spojka na zoraďovaciu stanicu Bratislava-Východ, po ktorej jazdili aj osobné vlaky do roku 1973. Dnes tu jazdia motorové vlaky, ktoré vozia železničiarov do práce a naspäť. Trať na hlavnú stanicu zdvojkoľajnili v roku 1894. Trať do Leopoldova ostala dlho jednokoľajová. Počas druhej svetovej vojny sa začala výstavba druhej koľaje a po oslobodení mesta pokračovala. Železničná stanica Bratislava-Rača bola elektrifikovaná v roku 1967, keď sa elektrifikovala väčšina bratislavských železničných staníc a trať 130 na úseku Bratislava – Galanta. Je elektrifikovaná trakčnou napäťovou sústavou 25 kV, 50 Hz.
Stanica je vybavená reléovým zabezpečovacím zariadením diaľkovo obsluhovaným zo stanice Bratislava Východ, čiže je nesamostatnou stanicou. Je obsadená iba vonkajším výpravcom. Administratívne a účtovne je pridelená pod železničnú stanicu Bratislava hlavná stanica.
Pre každý smer tratí má vybudované kryté vyvýšené nástupištia dlhé 250 metrov spojené podchodom. Je tu čakáreň, informačný systém pre informovanie cestujúcich, výdajne cestovných lístkov, elektrický výťah pre imobilných cestujúcich.
Na stanici je aj otvorená bočná rampa, ktorá slúži na nakládku, vykládku a aj prekládku tovaru. Takisto je tu možné aj nakladanie ťažkej techniky. V stanici je pomerne veľké koľajisko manipulačných koľají, ktoré dnes využívajú minimálne, pretože viaceré podniky zanikli po roku 1989.
V roku 2006 sa v rámci výstavby V. koridoru začala rekonštrukcia stanice, ktorú skončili o rok neskôr. Cely projekt realizovali s podporou Kohézneho fondu Európskej únie.
To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Železničná stanica Bratislava Rača
Železničná stanica Bratislava-Rača je železničná stanica v mestskej časti Rača v treťom bratislavskom okrese. Je orientovaná severojužným smerom.
Po roku 1948 sa nazývala Bratislava- Račištorf, do roku 1947 Račištorf. Stanica sa nachádza na dvojkoľajnej a elektrifikovanej trati ŽSR 120 Bratislava- Žilina. Je to spoločná zastávka aj pre trať 130 a zastavujú tu niektoré rýchliky.
Vznik stanice sa datuje do roku 1840 so vznikom konskej železnice Bratislava- Trnava. V Rači boli v priestoroch zájazdového hostinca „U zeleného stromu“ (dnešný hostinec Peklo), stajne na prepriahanie koní na ťahanie vlaku.
Vo februári 1883 spojazdnili spojku medzi dnešnou bratislavskou hlavnou stanicou a Račou, ktorá ležala približne v mieste dnes existujúcej trate Bratislava hl. st.– Bratislava- Rača, t.j. na strane karpatského úbočia. V tom istom roku bola na už dávnejšie jestvujúcej spojke Rača – Vajnory dobudovaná veľká zriaďovacia stanica (dnes Bratislava - Východ) s výhrevňou, umožňujúca oddeliť v bratislavskom uzle nákladnú a osobnú dopravu.
Zo stanice odbočuje spojka na zoraďovaciu stanicu Bratislava-Východ, po ktorej jazdili aj osobné vlaky do roku 1973. Dnes tu jazdia motorové vlaky, ktoré vozia železničiarov do práce a naspäť. Trať na hlavnú stanicu zdvojkoľajnili v roku 1894. Trať do Leopoldova ostala dlho jednokoľajová. Počas druhej svetovej vojny sa začala výstavba druhej koľaje a po oslobodení mesta pokračovala. Železničná stanica Bratislava-Rača bola elektrifikovaná v roku 1967, keď sa elektrifikovala väčšina bratislavských železničných staníc a trať 130 na úseku Bratislava – Galanta. Je elektrifikovaná trakčnou napäťovou sústavou 25 kV, 50 Hz.
Stanica je vybavená reléovým zabezpečovacím zariadením diaľkovo obsluhovaným zo stanice Bratislava Východ, čiže je nesamostatnou stanicou. Je obsadená iba vonkajším výpravcom. Administratívne a účtovne je pridelená pod železničnú stanicu Bratislava hlavná stanica.
Pre každý smer tratí má vybudované kryté vyvýšené nástupištia dlhé 250 metrov spojené podchodom. Je tu čakáreň, informačný systém pre informovanie cestujúcich, výdajne cestovných lístkov, elektrický výťah pre imobilných cestujúcich.
Na stanici je aj otvorená bočná rampa, ktorá slúži na nakládku, vykládku a aj prekládku tovaru. Takisto je tu možné aj nakladanie ťažkej techniky. V stanici je pomerne veľké koľajisko manipulačných koľají, ktoré dnes využívajú minimálne, pretože viaceré podniky zanikli po roku 1989.
V roku 2006 sa v rámci výstavby V. koridoru začala rekonštrukcia stanice, ktorú skončili o rok neskôr. Cely projekt realizovali s podporou Kohézneho fondu Európskej únie.