TABLET.TV vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor Tablet.TV
Bratislava 20. máj (Teraz.sk/TABLET.TV) - Po týždni vám opäť neukážeme jazdu z pohľadu rušňovodiča po trati, ale ďalšiu bratislavskú zastávku, tentoraz Devínske Jazero.
To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Železničná zastávka Devínske Jazero je posledná železničná zastávka na území mesta Bratislava na trati 110 Bratislava – Kúty. Je na nej odbočka do Stupavy, na ktorej bola v máji 1979 zastavená osobná doprava a v marci 2008 bola zrušená. Železničná trať do Stupavy, v tej dobe nazývaná Stupava - Mást, bola posledným veľkým projektom Rakúskej spoločnosti štátnych železníc na území Slovenska. V blízkosti zastávky sa nenachádza žiadna obec, ale iba chaty a bunkre z predvojnového opevnenia. Devínske Jazero leží medzi stanicami Devínska Nová Ves a Zohor a je pridelená železničnej stanici Devínska Nová Ves.
Kedysi sa tu nachádzala stanica, ktorej význam poklesol potom, ako bola zdvojkoľajnená trať do českého mesta Břeclav v roku 1921. Okrem trati do Stupavy a spojky z Marcheggu tu viedla aj vlečka z blízkej štrkovne. V roku 1927 odniesli vlečku do štrkovne a takisto aj prvé výhybky. V 30. rokoch 20. storočia koľajisko ďalej zredukovali, v roku 1935 tu ostala dvojkoľajná trať a odbočka. Malé koľajové rozvetvenie do Stupavy s dvomi koľajami sa nachádzalo napravo od zastávky. Dnes už neexistuje.
Mestská časť ako i zastávka sa stali súčasťou Bratislavy v roku 1971 pri jej poslednom rozširovaní. Rovnako ako aj stanice v Podunajských Biskupiciach, Devínskej Novej Vsi a Rusovciach nemajú v názve uvedené hlavné mesto.
Ide o jedinú železničnú zastávku na území Bratislavy, ktorú využívajú na osobnú dopravu, ale nie je zaradená do siete bratislavskej integrovanej dopravy.
Z bývalej stanice a neskôr odbočky je dnes len klasická koridorová zastávka s upravenými betónovými perónmi. Pred niekoľkými rokmi vybudovali v podstate nové nástupištia a odvodňovací kanál, pretože trať 110 z Břeclavi do Bratislavy je súčasťou IV. paneurópskeho koridoru. Ten ide z Drážďan do Istanbulu. Na území Slovenskej republiky ide z Kútov cez Bratislavu do Štúrova, respektíve do maďarskej Rajky.
Zdroj: vlaky.net. zeleznicne.info, wikipedia.org
To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Železničná zastávka Devínske Jazero
Železničná zastávka Devínske Jazero je posledná železničná zastávka na území mesta Bratislava na trati 110 Bratislava – Kúty. Je na nej odbočka do Stupavy, na ktorej bola v máji 1979 zastavená osobná doprava a v marci 2008 bola zrušená. Železničná trať do Stupavy, v tej dobe nazývaná Stupava - Mást, bola posledným veľkým projektom Rakúskej spoločnosti štátnych železníc na území Slovenska. V blízkosti zastávky sa nenachádza žiadna obec, ale iba chaty a bunkre z predvojnového opevnenia. Devínske Jazero leží medzi stanicami Devínska Nová Ves a Zohor a je pridelená železničnej stanici Devínska Nová Ves.
Kedysi sa tu nachádzala stanica, ktorej význam poklesol potom, ako bola zdvojkoľajnená trať do českého mesta Břeclav v roku 1921. Okrem trati do Stupavy a spojky z Marcheggu tu viedla aj vlečka z blízkej štrkovne. V roku 1927 odniesli vlečku do štrkovne a takisto aj prvé výhybky. V 30. rokoch 20. storočia koľajisko ďalej zredukovali, v roku 1935 tu ostala dvojkoľajná trať a odbočka. Malé koľajové rozvetvenie do Stupavy s dvomi koľajami sa nachádzalo napravo od zastávky. Dnes už neexistuje.
Mestská časť ako i zastávka sa stali súčasťou Bratislavy v roku 1971 pri jej poslednom rozširovaní. Rovnako ako aj stanice v Podunajských Biskupiciach, Devínskej Novej Vsi a Rusovciach nemajú v názve uvedené hlavné mesto.
Ide o jedinú železničnú zastávku na území Bratislavy, ktorú využívajú na osobnú dopravu, ale nie je zaradená do siete bratislavskej integrovanej dopravy.
Z bývalej stanice a neskôr odbočky je dnes len klasická koridorová zastávka s upravenými betónovými perónmi. Pred niekoľkými rokmi vybudovali v podstate nové nástupištia a odvodňovací kanál, pretože trať 110 z Břeclavi do Bratislavy je súčasťou IV. paneurópskeho koridoru. Ten ide z Drážďan do Istanbulu. Na území Slovenskej republiky ide z Kútov cez Bratislavu do Štúrova, respektíve do maďarskej Rajky.
Zdroj: vlaky.net. zeleznicne.info, wikipedia.org