Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Zo Spiša na Liptov

Železničná stanica Poprad-Tatry Foto: Tablet.TV

TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.

Bratislava 21. január (Teraz.sk/TABLET.TV) - Naposledy sme cestovali z Košíc do Spišskej Novej Vsi po trati ŽSR 180. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke Teraz.sk, alebo na stránke Tablet.TV a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu Vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať po trati ŽSR 180 zo Spišskej Novej Vsi do Liptovského Mikuláša od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 604 Dargov.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!



Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Spišskou Novou Vsou a Liptovským Mikulášom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.


.

Začiatok cesty: Železničná stanica Spišská Nová Ves


Železničná stanica Spišská Nová Ves
Foto: Tablet.TV


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 604 Dargov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku: Rušeň 362+ osobný vozeň Ampeer+ osobný vozeň WRRmeer+ Bdghmeer+ 3x Bmpeer+ Bdgteer+ 6x Bmeer

O trati
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

Číslo trate: ŽSR - 180
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Spišská Nová Ves - Liptovský Mikuláš
Otvorenie trate: 1870 - 1872
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: 3 kV =


Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 1. 9. 1870: Košice - Kysak - Prešov
• 1. 2. 1871: Bohumín - Český Těšín
• 8. 2. 1871: Český Tešín - Žilina
• 8. 12. 1871: Žilina - Poprad
• 12. 12. 1871: Poprad - Spišská Nová Ves
• 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves - Kysak


Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Parametre trate
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Stanice a zastávky na trati
• Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
• Smižany
• Spišské Tomášovce
• Letanovce
• Vydrník
• Spišský Štiavnik
• Gánovce
• Poprad - Tatry - križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč)
• Svit
• Štrba zastávka
• Štrba - križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso)
• Važec
• Východná
• Kráľova Lehota
• Liptovský Hrádok
• Podtureň
• Okoličné
• Liptovský Mikuláš


Koniec cesty – Železničná stanica Liptovský Mikuláš


Železničná stanica Liptovský Mikuláš
Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti trate


Tatranské elektrické železnice
Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905.
Tatranská električka
Foto: TASR

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky, resp. jej dnešných právnych nástupcov. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.

Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.
Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.


Ozubnicová železnica


Ozubnicová železnica (OŽ) Štrba - Štrbské Pleso je jednou z dvoch ozubnicových železníc nachádzajúcich sa na Slovensku. Spája obce Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou. Trať obsahuje jedinú zastávku Tatranský Lieskovec. V sieti ŽSR nesie označenie ako železničná trať č. 182.

v roku 1895 spustená výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km vedená staviteľmi zo Spišskej Novej Vsi, Adolfom Niedenthalom a Žigmundom Kornhäuserom. Prevádzka začala rok po začatí výstavby, 27. júla1896.
Ozubnicová železnica
Foto: Wikipedia

Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a ako spôsob ozubenia bola použitá sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice v Štrbe prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 17 krát (bez zabezpečovacích zariadení). Jazdnú súpravu tvoril parný rušeň, ktorý tlačil pred sebou max. 2 vozne. Park vozidiel tvorili 2 parné rušne (Floridsdorf), 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené v roku 1896 budapeštianskou firmou Ganz.

Nová zubačka bola vybudovaná na opustenom telese pôvodnej trate. Na rozdiel od pôvodnej zubačky, využívala zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu Strube. Jej dĺžka je 4,78 km s maximálnym stúpaním 150 ‰. V údolnej stanici Štrba bola vybudovaná nová krytá oceľová hala pre potreby zubačky s meniarňou zabezpečujúcou napájanie železnice jednosmerným napätím 1 500 V.

Folklórny festival Východná
Folklórny festival Východná je najstarším a najrozsiahlejším celoslovenským festivalom s medzinárodnou účasťou u nás a zároveň vrcholnou prehliadkou tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov. Medzi priemerne 1400 účinkujúcimi v desiatkach umeleckých autorských programov sa na tomto festivale každoročne prezentujú i víťazi celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov muzikantov i tanečníkov. Veľmi významná a účastníkmi vítaná je účasť ľudových remeselníkov, výrobcov a umelcov.
Na snímke úvodný deň 62. ročníka najrozsiahlejšej prehliadky tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, festivalu Východná 2016 vo Východnej 1. júla 2016.
Foto: TASR/Andrej Galica

V ostatnom období je jednou z najzaujímavejších súčastí festivalu množstvo interaktívnych a zážitkových programov, akými sú tanečné, hudobné, spevácke workshopy, remeselné tvorivé dielne a programy pre deti. Folklórny festival Východná je prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net