TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor TASR
Bratislava 4. august (Teraz.sk/TABLET.TV) - Postupne vám ukazujeme aj všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.
Dnes vám predstavíme trať ŽSR 196 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 9412.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Bardejovom a Prešovom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v motorovej jednotke 861 v osobnom vlaku Os 9412 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Humenné – Stakčín (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 196) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Humenné so Stakčínom cez Sninu.
História trate
V roku 1909 bola vydaná koncesia na trať vychádzajúcej zo stanice MÁV v Humennom a smerujúcej cez Dlhé nad Cirochou do Stakčína, bola udelená nariadením MO č. 78587/908.IX.12 dr. Eugenovi Rudnyanszkému a stavebnej firme Gfrerer, Schoch a Grossmann z Budapešti. Uvažovalo sa pritom aj o predĺžení trate po Ruské (dnes vysídlená obec v ochrannom pásme vodárenskej nádrže Starina) v dĺžke 28 km. Na trase predĺženia v roku 1910 urobili verejnoprávnu obchôdzku a v roku 1913 došlo dokonca i k jej úprave. Kvôli 1. svetovej vojny sa však stavba nerealizovala.
Výstavba trate, vedúcej popri toku rieky Cirocha nebola náročná a okrem 86 mostov a priepustov neboli nutné väčšie zemné práce. Náklady na výstavbu dosiahli 3 460 000 korún a prví cestujúci sa po trati odviezli 30. novembra 1909.
Stanice a zastávky na trati
Mesto Snina
Snina (maď. Szinna, rusín. Снина) je mesto ležiace v Prešovskom kraji neďaleko hraníc s Ukrajinou.
Je to najvýchodnejšie zemplínske mesto, nachádzajúce sa na sútoku riek Pčolinka a Cirocha. Je obkolesené pohoriami Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Na západe sa otvára do Cirošskej doliny. Je východiskom do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorá je sopečného pôvodu, a do Národného parku Poloniny, ktorý je od roku 1993 spolu s priľahlými územiami Ukrajiny a Poľska súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitých spoločenstiev. Mesto Snina je hospodárskym a správnym centrom regiónu, v ktorom spolu s ďalšími 33 obcami žije na rozlohe 80 474 ha 37 451 obyvateľov.
V rokoch 1909 až 1912 bola postavená železničná trať Humenné – Snina – Stakčín. Veľká bieda vyhnala veľa obyvateľov do cudziny, najmä do Ameriky. Snina mala v roku 1910 pri sčítaní ľudu 2 939 obyvateľov, pričom v cudzine žilo 466 vysťahovalcov. V roku 1912 bola v Snine postavená drevená píla, ktorá zamestnala 140 pracovníkov. Prvá svetová vojna ešte viac prehĺbila úpadok mesta. Obrat nastal počas Československej republiky (1918 – 1938), keď sa podarilo podstatne znížiť negramotnosť obyvateľstva. V roku 1926 však Sninu postihla rozsiahla povodeň na riečke Pčolinka, ktorá strhla železničný most. Celá vtedajšia obývaná časť (okrem časti Daľkov) bola zaplavená do úrovni okien domov. V roku 1932 Červený kríž zriadil v Snine poradňu pre matky s deťmi.
Foto: Wikipedia.org
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net
Dnes vám predstavíme trať ŽSR 196 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 9412.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Bardejovom a Prešovom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty- železničná stanica Stakčín
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v motorovej jednotke 861 v osobnom vlaku Os 9412 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
O trati
Železničná trať Humenné – Stakčín (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 196) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Humenné so Stakčínom cez Sninu.
Číslo trate: ŽSR - 196
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Stakčín - Humenné
Otvorenie trate: 30.11.1909
Rozchod: 1 435 mm
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Stakčín - Humenné
Otvorenie trate: 30.11.1909
Rozchod: 1 435 mm
História trate
V roku 1909 bola vydaná koncesia na trať vychádzajúcej zo stanice MÁV v Humennom a smerujúcej cez Dlhé nad Cirochou do Stakčína, bola udelená nariadením MO č. 78587/908.IX.12 dr. Eugenovi Rudnyanszkému a stavebnej firme Gfrerer, Schoch a Grossmann z Budapešti. Uvažovalo sa pritom aj o predĺžení trate po Ruské (dnes vysídlená obec v ochrannom pásme vodárenskej nádrže Starina) v dĺžke 28 km. Na trase predĺženia v roku 1910 urobili verejnoprávnu obchôdzku a v roku 1913 došlo dokonca i k jej úprave. Kvôli 1. svetovej vojny sa však stavba nerealizovala.
Výstavba trate, vedúcej popri toku rieky Cirocha nebola náročná a okrem 86 mostov a priepustov neboli nutné väčšie zemné práce. Náklady na výstavbu dosiahli 3 460 000 korún a prví cestujúci sa po trati odviezli 30. novembra 1909.
Stanice a zastávky na trati
• Stakčín
• Snina
• Snina mesto
• Snina predmestie
• Belá nad Cirochou
• Dlhé nad Cirochou obec
• Modra nad Cirochou
• Kamenica nad Cirochou dvor
• Kamenica nad Cirochou
• Humenné mesto
• Humenné – križovatka s traťou 191 (Michaľany – Łupków) a 193 (Prešov – Humenné)
• Snina
• Snina mesto
• Snina predmestie
• Belá nad Cirochou
• Dlhé nad Cirochou obec
• Modra nad Cirochou
• Kamenica nad Cirochou dvor
• Kamenica nad Cirochou
• Humenné mesto
• Humenné – križovatka s traťou 191 (Michaľany – Łupków) a 193 (Prešov – Humenné)
Koniec cesty– Železničná stanica Humenné
Zaujímavosti
Mesto Snina
Snina (maď. Szinna, rusín. Снина) je mesto ležiace v Prešovskom kraji neďaleko hraníc s Ukrajinou.
Je to najvýchodnejšie zemplínske mesto, nachádzajúce sa na sútoku riek Pčolinka a Cirocha. Je obkolesené pohoriami Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Na západe sa otvára do Cirošskej doliny. Je východiskom do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorá je sopečného pôvodu, a do Národného parku Poloniny, ktorý je od roku 1993 spolu s priľahlými územiami Ukrajiny a Poľska súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitých spoločenstiev. Mesto Snina je hospodárskym a správnym centrom regiónu, v ktorom spolu s ďalšími 33 obcami žije na rozlohe 80 474 ha 37 451 obyvateľov.
V rokoch 1909 až 1912 bola postavená železničná trať Humenné – Snina – Stakčín. Veľká bieda vyhnala veľa obyvateľov do cudziny, najmä do Ameriky. Snina mala v roku 1910 pri sčítaní ľudu 2 939 obyvateľov, pričom v cudzine žilo 466 vysťahovalcov. V roku 1912 bola v Snine postavená drevená píla, ktorá zamestnala 140 pracovníkov. Prvá svetová vojna ešte viac prehĺbila úpadok mesta. Obrat nastal počas Československej republiky (1918 – 1938), keď sa podarilo podstatne znížiť negramotnosť obyvateľstva. V roku 1926 však Sninu postihla rozsiahla povodeň na riečke Pčolinka, ktorá strhla železničný most. Celá vtedajšia obývaná časť (okrem časti Daľkov) bola zaplavená do úrovni okien domov. V roku 1932 Červený kríž zriadil v Snine poradňu pre matky s deťmi.
Foto: Wikipedia.org
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net