Bratislava 27. apríl (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme vám predstavili trať 172 Červená Skala – Banská Bystrica. Teraz pôjdeme po trati ŽSR 160. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 16O zo Zvolena do Košíc od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 933 Gemeran.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Zvolenom a Košicami zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Zvolen

Foto: Tablet.TV

.
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 933 Gemeran Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku
Rušeň 757+ 3x osobný vozeň Beer+ 1x osobný vozeň Bdgteer+ 1x osobný vozeň ARmeer/WRRm+ 1x osobný vozeň Apeer

O trati
Železničná trať Zvolen – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160) je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.

Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia na koncových úsekoch:
• na úseku Zvolen osobná stanica – Zvolen nákladná stanica je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
• na úseku Košice – Haniska je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia trasy Haniska - Veľká Ida - Moldava nad Bodvou mesto. Elektrifikácia prebehne čiastočne na trati Moldava nad Bodvou – Medzev.


.
Z histórie trate
Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami juhom Slovenska vznikla prepojením úsekov, vybudovaných počas Rakúsko-Uhorska.

Koncesia na výstavbu železnice, odbočujúcej v Barci z trate MÁV a vedúcej cez Drienovec do Turne nad Bodvou bola vydaná nariadením ministerstva obchodu (ďalej MO) č. 68051/89.XII.26 Dr. Aurelovi Münnichovi a spoločníkom. Výstavba ďalších tratí Moldava n. B. - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia bola povolená nariadením MO č. 61602/93.VIII.26.

Na železnici bolo treba postaviť 11 staníc a 1 zastávku, 10 výpravných budov, 10 skladísk, 17 strážnych stanovíšť a 3 remízy pre rušne. Najväčšie mosty cez rieku Bodvu (rozpätie 30 a 10 m) boli drevenej konštrukcie. Celkové náklady výstavby železnice s odbočkami dosiahli 3 850 000 K. Na úseku Košice - Turňa nad Bodvou sa prevádzka začala 12.10.1890, na odbočkách Moldava nad Bodvou - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia 1.8.1894.

Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri ŽST Píla) vylúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň - Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri ŽST Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 14. augusta 1860 bol ako súčasť Tiskej železnice otvorený úsek Košice – Barca
• 4. mája 1871 bol sprevádzkovaný úsek Fiľakovo – Lučenec
• 18. júna 1871 bol sprevádzkovaný úsek Lučenec – Zvolen
• 10. septembra 1873 otvorený úsek Fiľakovo – Lenartovce
• 1. júna 1874 bol dokončený úsek po Rožňavu
• 12. októbra 1896 bol sprevádzkovaný úsek Barca – Turňa nad Bodvou
• 23. januára 1955 otvorením úseku Turňa nad Bodvou – Rožňava bola skompletizovaná južná magistrála

Koniec cesty – Železničná stanica Košice

Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti na trati

Zvolenský zámok
Zvolenský hrad alebo Zvolenský zámok je hrad (zámok) nachádzajúci sa v centre Zvolena. Je to národná kultúrna pamiatka.

Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Pri zámku je zastávka mestskej hromadnej dopravy Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.

Foto: TASR

Pôvodné sídlo moci sa nachádzalo nad sútokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. storočia, dnes známeho ako Pustý hrad. Jeho neprístupnosť však mala za následok, že sa kráľ Ľudovít I. rozhodol postaviť v rokoch 1360 - 1382 hrad nový a to podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Zámok bol obnovený na prelome 15. a 16. storočia, keď bol jeho majiteľom J. Thurzo. V roku 1548 sa pristúpilo k renesančnej úprave, keď bolo dobudované ďalšie poschodie, nárožné veže a došlo k posunutiu delového bastiónu. Na vtedajšej prestavbe sa podieľali talianski majstri. Neskoršie stavebné zásahy v podstate nezmenili tvár hradu. Najzávažnejšia prestavba sa týkala zbarokizovania kaplnky v roku 1784 a obnova dvorany, do ktorej preniesli drevený maľovaný strop z roku 1712. Pamiatková obnova sa uskutočnila v polovici 20. storočia.

Zámok prešiel postupne viacerými stavebnými úpravami, pričom tá renesančná mu v podstate zostala dodnes. Pre jeho historické, umelecké a architektonické hodnoty bol v minulosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v 60. rokoch 20. storočia zrekonštruovaný (projekt K. Chudomelka, Stavoprojekt Bratislava, 1964; realizácia 1969). Dnes sa v ňom nachádza Slovenská národná galéria, ktorá tu vystavuje svoje expozície.

Folklórne slávnosti pod Poľanou
Detvianske slávnosti vznikli v roku 1966 a navštevuje ich každoročne približne 50.000 domácich, ale i zahraničných milovníkov ľudovej kultúry. Spolu s Východnou sú najväčšou oslavou slovenskej tradičnej kultúry.
Súčasťou slávností je i Remeselný jarmok.

Foto: TASR/Andrej Galica

Návštevníci si môžu vybrať okrem scénických programov aj z bohatej a pestrej ponuky sprievodných aktivít a výstav, ktoré sú situované na viacerých miestach Detvy, najmä v areáli amfiteátra, v Podpolianskom múzeu a ďalších. Pozornosť pritiahnu podujatia venované ľudovým hudobným nástrojom, majstrom tradičných ľudových remesiel, ukážky zo salaša, škola podpolianskych tancov, či príležitosť priamo si vyskúšať podpolianske rozkazovanie pred muzikou.

Návštevníci môžu taktiež ochutnať z tradičných jedál, pozrieť si viaceré výstavy, módnu prehliadku inšpirovanú tradičným odevom a ľudovým umením Podpoľania, ale aj nový filmový dokument o Poľane – biosférickej rezervácii UNESCO a mnohé ďalšie zaujímavosti, ktoré nájdu v Detve a na Podpoľaní aj počas roka.

Hrad Krásna Hôrka
Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci.

Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom (z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov.

Foto: TASR - Milan Kapusta

V 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903-1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.

V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop. Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.
Projekt komplexnej revitalizácie bol vyčíslený na 980-tisíc eur bez DPH. Zahŕňa projekčné práce, inžiniersku činnosť a prieskumné práce.

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net