Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem titulu doctor honoris causa získa bývalý sovietsky prezident i čestné občianstvo mesta.
Autor TASR
Košice 9. mája (TASR) - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach udelí Michailovi Sergejevičovi Gorbačovovi, prezidentovi ZSSR, reformnému politikovi, nositeľovi Nobelovej ceny za mier čestný titul doctor honoris causa v odbore politológia. Gorbačov ho podľa hovorkyne UPJŠ v Košiciach Márie Hrehovej získa za uvoľnenie medzinárodného napätia vo svete a za otvorenie cesty krajinám strednej a východnej Európy k demokracii, občianskej spoločnosti a slobode vedeckého bádania a vzdelávania.
O udelení čestného titulu rozhodla tajným hlasovaním Vedecká rada UPJŠ v Košiciach na svojom zasadnutí 6. mája.
"Je málo politických osobností, ktoré boli protagonistami historických politických udalostí koncom 20. storočia. Michail Sergejevič Gorbačov bol jednou z nich. Zásluhou jeho politickej činnosti sa otvoril priestor na rozsiahle politické a spoločenské zmeny v krajinách bývalého sovietskeho bloku," uviedla Hrehová.
Doterajšia politická a verejná činnosť Michaila Gorbačova sa podľa jej slov priamo i nepriamo dotkla aj akademického vysokoškolského prostredia, ktoré je veľmi citlivé na akademické práva a slobody. "Politika perestrojky, ktorej pozitívny dosah sme pocítili koncom 80. rokov minulého storočia aj na Slovensku, vyvolala zásadné zmeny aj v oblasti vysokého školstva. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach privítala tieto zmeny. V náročnom trhovom prostredí sa usiluje byť atraktívnou vedeckou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá nezabúda ani na svoju dôležitú úlohu verejného fóra na diskusiu o akademických i celospoločenských otázkach," spresnila Hrehová.
Okrem titulu doctor honoris causa získa bývalý sovietsky prezident i čestné občianstvo mesta. S iniciatívou prišiel exprezident SR Rudolf Schuster, návrh predložil primátor Richard Raši.
Verejné ocenenie mesto udelilo Gorbačovovi "za presadzovanie myšlienok slobody a demokracie, za reformné rozhodnutia, ktoré viedli k politickým a spoločenským zmenám, za mierové posolstvo, ktoré je životným princípom Európanov i Košičanov".
Podľa zdôvodnenia návrhu na čestné občianstvo práve mier spája Gorbačova s Košicami. "Mal 13 rokov, keď bol jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov počas druhej svetovej vojny v roku 1944 ranený v bojoch pri Košiciach. S oslobodeneckými vojskami chcel do Európy vrátiť mier. S myšlienkou slobody, mieru a demokracie neskôr Michail Gorbačov presadzoval dôležité reformné zmeny," uvádza sa v návrhu, ktorý v polovici marca schválili košickí mestskí poslanci.
Gorbačov stál v rokoch 1985-1991 na čele sovietskej komunistickej strany, napokon sa stal prvým a posledným prezidentom Sovietskeho zväzu. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a v konečnom dôsledku o rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 mu udelili Nobelovu cenu za mier.
O udelení čestného titulu rozhodla tajným hlasovaním Vedecká rada UPJŠ v Košiciach na svojom zasadnutí 6. mája.
"Je málo politických osobností, ktoré boli protagonistami historických politických udalostí koncom 20. storočia. Michail Sergejevič Gorbačov bol jednou z nich. Zásluhou jeho politickej činnosti sa otvoril priestor na rozsiahle politické a spoločenské zmeny v krajinách bývalého sovietskeho bloku," uviedla Hrehová.
Doterajšia politická a verejná činnosť Michaila Gorbačova sa podľa jej slov priamo i nepriamo dotkla aj akademického vysokoškolského prostredia, ktoré je veľmi citlivé na akademické práva a slobody. "Politika perestrojky, ktorej pozitívny dosah sme pocítili koncom 80. rokov minulého storočia aj na Slovensku, vyvolala zásadné zmeny aj v oblasti vysokého školstva. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach privítala tieto zmeny. V náročnom trhovom prostredí sa usiluje byť atraktívnou vedeckou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá nezabúda ani na svoju dôležitú úlohu verejného fóra na diskusiu o akademických i celospoločenských otázkach," spresnila Hrehová.
Okrem titulu doctor honoris causa získa bývalý sovietsky prezident i čestné občianstvo mesta. S iniciatívou prišiel exprezident SR Rudolf Schuster, návrh predložil primátor Richard Raši.
Verejné ocenenie mesto udelilo Gorbačovovi "za presadzovanie myšlienok slobody a demokracie, za reformné rozhodnutia, ktoré viedli k politickým a spoločenským zmenám, za mierové posolstvo, ktoré je životným princípom Európanov i Košičanov".
Podľa zdôvodnenia návrhu na čestné občianstvo práve mier spája Gorbačova s Košicami. "Mal 13 rokov, keď bol jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov počas druhej svetovej vojny v roku 1944 ranený v bojoch pri Košiciach. S oslobodeneckými vojskami chcel do Európy vrátiť mier. S myšlienkou slobody, mieru a demokracie neskôr Michail Gorbačov presadzoval dôležité reformné zmeny," uvádza sa v návrhu, ktorý v polovici marca schválili košickí mestskí poslanci.
Gorbačov stál v rokoch 1985-1991 na čele sovietskej komunistickej strany, napokon sa stal prvým a posledným prezidentom Sovietskeho zväzu. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a v konečnom dôsledku o rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 mu udelili Nobelovu cenu za mier.
