Londýn/Bratislava 29. marca (TASR) – Britský polárnik Robert Falcon Scott mal byť prvý človek so svojou expedíciou, ktorý dosiahne Južný pól. Zomrel však počas návratu v snehovej búrke s vedomím, že je porazený. V utorok 29. marca uplynie 110 rokov od tejto tragickej expedície z roku 1912.

Robert Falcon Scott, rodičmi prezývaný Con, sa narodil 6. júna 1868 v britskom Devonporte ako tretie zo šiestich detí Johna a Hannah Scottovcov. Ako matkina, tak aj otcova strana rodiny, dosiahla pomerne významnú kariéru v radoch námorníctva. Scottov otec sa tradícii nechcene vyhol pre zdravotné problémy. Jeho syn Con však s kariérou v námorníctve počítal. Už vo veku 13 rokov sa ako námorný kadet plavil na lodi Britannia. Do roku 1890 slúžil na viacerých námorných lodiach.

V rokoch 1901 až 1904 sa zúčastnil na expedícii do Antarktídy. Výprave sa podarilo dosiahnuť miesta ležiace najjužnejšie, kam sa dovtedy žiadna expedícia nedostala. Po návrate do vlasti sa z polárnika stal národný hrdina. Aj keď expedícia priniesla množstvo poznatkov, Scott zatúžil po jedinom – vztýčiť na najjužnejšom bode planéty britskú vlajku.

Foto: TASR/AP

V súvislosti s plánovanou expedíciou v roku 1909 oslovil britskú verejnosť s prosbou o finančné prostriedky. Nakoniec sa mu podarilo zabezpečiť grant vo výške 20.000 libier. Naverboval mužov zo svojej pôvodnej antarktickej plavby a z lode Nimrod Ernesta Shackletona. Jeho loď Terra Nova vyplávala z britského Cardiffu 15. júna 1910.

Pred príchodom do južných polárnych krajín ho zastihol telegram od nórskeho polárnika Roalda Amundsena, ktorý ho informoval o zmene svojej pôvodnej cesty na sever. Za svoj cieľ zvolil rovnako Južný pól a namiesto pôvodnej vedeckej expedície sa tak nečakane z toho stali preteky o čas. Scottovu výpravu zdržala nútená zástavka na Novom Zélande, kde bolo potrebné opraviť trhlinu v trupe a následné problémy na ceste. Výprava pri búrke prišla o niekoľko poníkov a psov a tiež o potrebný materiál.

Počas samotnej expedície pre nepriaznivé počasie museli psov poslať do základného tábora a neskôr boli nútení rozlúčiť sa aj s poníkmi, ktoré neboli schopné napredovať v búrlivom snehovom počasí. V januári 1912 sa sformovala skupina piatich odhodlaných mužov, ktorí vyrazili dobyť mrazivý pól - Scott, Edward Wilson, Henry Bowers, Lawrence Oates a Edgar Evans.

Podmienky ďalšieho postupu sa postupne zhoršovali – muži sa borili v mäkkom snehu a počasie im neprialo nízkymi teplotami. Potom však prišiel 16. január 1912 a s ním i to, čo označil Scott vo svojom denníku ako koniec všetkým snom. Našli totiž zvyšky nórskeho tábora, dokazujúce, že Nóri pod vedením Amundsena boli na póle ako prví. Južný pól dosiahol Amundsen necelý mesiac pred Scottom. K samotného pólu prišla Scottova výprava o dva dni po náleze zvyškov nórskeho tábora a následne sa vydali späť k pobrežiu.

Poslední traja bádatelia vrátane Scotta zahynuli vysilení 29. marca 1912 iba 18 kilometrov od ďalšieho tábora so zásobami paliva a jedla. Ich stan, telá a Scottov denník našla záchranná výprava o osem mesiacov neskôr.

Dvaja ďalší členovia Scottovej expedície zomreli ešte skôr. Evans na vyčerpanie vo februári 1912, Oates, vediac, že s omrzlinami na končatinách by výpravu zdržiaval, zvolil svoju smrť v mrazivej pustatine o niečo neskôr.

Amundsenov úspech bol nakoniec oslavovaný po celom svete a dostal osobné telegramy s gratuláciou od amerického prezidenta Theodora Roosevelta aj anglického kráľa Juraja V. Scott bol tiež ocenený za svoje úspechy a posmrtne sa stal rytierom.