Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža.
Autor TASR
Myjava/Bratislava 19. septembra (TASR) - V utorok 19. septembra uplynie 175 rokov ako bol na zhromaždení v Myjave verejne deklarovaný akt založenia prvej Slovenskej národnej rady (SNR). Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1993 vyhlásili 19. september za pamätný deň - Deň vzniku Slovenskej národnej rady.
Dátum pamätného dňa súvisí s udalosťou z 19. septembra 1848, keď na niekoľkotisícovom zhromaždení v Myjave predstavitelia SNR vyhlásili povstanie. Po prvý raz SNR zasadala v tento deň v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy, ktorý slúžil aj ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.
Prvá SNR sa sformovala v dňoch 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.
SNR sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
O deň neskôr SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 - 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá SNR.
Dátum pamätného dňa súvisí s udalosťou z 19. septembra 1848, keď na niekoľkotisícovom zhromaždení v Myjave predstavitelia SNR vyhlásili povstanie. Po prvý raz SNR zasadala v tento deň v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy, ktorý slúžil aj ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.
Prvá SNR sa sformovala v dňoch 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.
SNR sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
O deň neskôr SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 - 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá SNR.
