Okoloidúca prechádza popri soche Schöne Náciho na Rybárskej bráne v BratislaveFoto: TASR/Martin Baumann
Kultúrno-spoločenské podujatie Schöne Náci opäť medzi nami ako spomienku a uctenie si slávneho rodáka sa od roku 2007 každoročne koná v letnej čitárni U červeného raka v centre Bratislavy.
Bratislava 23. októbra (TASR) - Na Ignáca Lamára si spomenú väčšinou starší Bratislavčania, do ich povedomia sa nezabudnuteľne zapísal ako slušný a úctivý Schöne Náci. Dnes, 23. októbra, uplynie 45 rokov od úmrtia kultovej postavy bratislavského korza.
Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár sa narodil 11. augusta 1897 v bratislavskej Petržalke. Bol synom obuvníka a do tohto remesla zasvätil otec aj jeho. Keď matka zanechala rodinu a ušla s tovarišom do Viedne, jeho opustený otec utápal žiaľ v alkohole.
Po otcovej smrti exekútori rozpredali rodinný majetok na úhradu dlžôb. Ignác Lamár sa vďaka pomoci dobrých ľudí zamestnal v divadelných dielňach. Z práce ho prepustili, keď sa divadlo cez prvú svetovú vojnu dostalo do krízy.
Jeden z návštevníkov Bratislavy si "skúša" cylinder Schöne Náciho v centre pešej zóny mesta Foto: TASR/Vladimír BenkoZačal si zarábať príležitostnými činnosťami. Bratislavským ženičkám robil drobné služby - poupratoval byt, vyprášil koberce, doniesol uhlie z pivnice.
Býval v rôznych podnájmoch a vlastnil čierny kufor s frakom, čiernymi lakovkami, bielymi rukavičkami a cylindrom, ktoré grófka Náriová darovala kedysi jeho otcovi po manželovej smrti.
Jedného dňa si Ignác Lamár tieto veci obliekol a obul, pred zrkadlom si nacvičil úsmevy, parádne zdravenie cylindrom a vyšiel do prešporských (bratislavských) ulíc.
Jeho dávnym veľkým snom bolo pracovať v cirkuse ako klaun.
Aspoň takýmto spôsobom si chcel svoj sen naplniť a byť osožný ako klaun pre obecenstvo.
Po uliciach Bratislavy, najmä po korze od Michalskej brány až po Dunaj chodil s ľahkosťou šviháka ako šľachtic a pozdravoval najmä paničky a to v troch jazykoch, ako sa v Prešporku hovorilo.
mímovia znázorňujú Schöne Náciho, fotografa Paparazza a Čumila, ktorí sú v bratislavských uliciach Starého mesta znázornení v podobe sôch.Foto: TASR/Štefan PuškášSchöne Náci sa dostal aj do zoznamu prominentných pacientov MUDr. Imricha Sečanského, medzi ktorými už v tom čase boli šéfdirigent filharmónie Václav Kalich, literárny vedec Jan Mukařovský, povereník Ladislav Novomeský, básnik Rudolf Fábry, spisovateľ Milo Urban či herec Arnold Flögl.
Lekár na neho spomína aj vo svojej knihe z roku 1997 s názvom Spomienky a vyznania lekára.
Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine.
Jeho socha v životnej veľkosti je dielom akademického sochára Juraja Meliša, stojí na bratislavskom korze a často je terčom útokov vandalov.
Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach. Obec ho pochovala v miestnom cintoríne ako bezdomovca. V roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Bratislavy.
Pohreb na Ondrejskom cintoríne 2. septembra 2007 v Bratislave. Obľúbený starý Bratislavčan Schöne Náci sa po takmer štyridsiatich rokoch od smrti opäť vrátil do Bratislavy. Jeho telesné ostatky boli prenesené z cintorína v Lehniciach, kde ho pochovali 23. októbra 1967.Foto: TASR/Eduard Fašung Po takmer 40 rokoch sa Schöne Náci "dočkal" pohrebu v rodnej Bratislave na Ondrejskom cintoríne.
Okrem kňaza Antona Srholca sa s ním rozlúčila aj skupina Lojzo, ktorá mu prvý a posledný raz zaspievala vlastnú pesničku Schöne Náci.
Na poslednej ceste si Ignáca Lamára uctilo asi 400 väčšinou starších Bratislavčanov.
Kultúrno-spoločenské podujatie Schöne Náci opäť medzi nami ako spomienku a uctenie si slávneho rodáka sa od roku 2007 každoročne koná v letnej čitárni U červeného raka v centre Bratislavy. Nechýba na ňom udelenie sošky Schöne Náciho pre slušného Bratislavčana. Jej šiestym držiteľom sa v roku 2012 stal Dušan Roll, zakladateľ svetoznámeho podujatia Bienále ilustrácii Bratislava.
