Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V deň výročia tejto tragickej udalosti si svetová verejnosť pripomína Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu.
Autor TASR
Berlín 9. novembra (TASR) - V stredu 9. novembra uplynie 84 rokov od protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc. V deň výročia tejto tragickej udalosti si svetová verejnosť pripomína Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu.
Krištáľovej noci predchádzala tzv. Poľská akcia z októbra 1938 a smrť nemeckého diplomata Ernsta von Ratha z 9. novembra 1938. Počas Poľskej akcie násilne vysídlili viac než 12.000 Židov z Nemecka do Poľska. Medzi deportovanými boli aj Zindel a Rivka Grynszpanovci, rodičia Herschela Grynszpana žijúceho v Paríži. Keď sa v liste od sestry dozvedel o osude rodičov, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 postrelil nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorý na následky zranenia o dva dni zomrel.
Jeho smrť bola zámienkou na rozpútania pogromu, za ktorým stáli ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Impulzom na začatie teroru bol tiež štvavý prejav ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera v Mníchove 9. novembra 1938.
V noci z 9. na 10. novembra 1938 tak došlo v Nemecku, čiastočne v Rakúsku, v Sudetách a v meste Gdansk k masovému protižidovskému pogromu. Počas neho zomrelo približne 100 ľudí. Počet obetí je však oveľa vyšší, uvádza sa až 1300 mŕtvych. K obetiam sa totiž dajú započítať aj samovraždy a ťažké ublíženia na zdraví s neskorším následkom smrti. Zničených bolo viac než 1400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.
Dnes je táto udalosť známa ako Krištáľová noc a považuje sa za začiatok holokaustu. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Jeho autorom bol však Goebbels, a preto tragickú noc historici pomenovávajú skôr ako Ríšsky či Novembrový pogrom.
Teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplatiť "pokutu" vo výške jednej miliardy ríšskych mariek. Vo väzení sa ocitlo viac než 30.000 Židov, z ktorých väčšina neskôr zomrela v koncentračných táboroch.
Novembrový pogrom predstavoval tzv. druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie Židov žijúcich v Nemecku. Tou boli protižidovské rasové Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti v roku 1935.
Zákonmi nacisti zaviedli delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a Židov. Tých zbavili občianskych a politických práv. Na verejnosti boli povinní nosiť viditeľné označenie – žltú šesťcípu hviezdu. Rasové zákony obsahovali množstvo paragrafov, ktoré obmedzovali pobyt Židov na verejnosti, separovali ich zo škôl a znemožňovali výkon mnohých povolaní.
Zdroj: www.sav.sk
Krištáľovej noci predchádzala tzv. Poľská akcia z októbra 1938 a smrť nemeckého diplomata Ernsta von Ratha z 9. novembra 1938. Počas Poľskej akcie násilne vysídlili viac než 12.000 Židov z Nemecka do Poľska. Medzi deportovanými boli aj Zindel a Rivka Grynszpanovci, rodičia Herschela Grynszpana žijúceho v Paríži. Keď sa v liste od sestry dozvedel o osude rodičov, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 postrelil nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorý na následky zranenia o dva dni zomrel.
Jeho smrť bola zámienkou na rozpútania pogromu, za ktorým stáli ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Impulzom na začatie teroru bol tiež štvavý prejav ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera v Mníchove 9. novembra 1938.
V noci z 9. na 10. novembra 1938 tak došlo v Nemecku, čiastočne v Rakúsku, v Sudetách a v meste Gdansk k masovému protižidovskému pogromu. Počas neho zomrelo približne 100 ľudí. Počet obetí je však oveľa vyšší, uvádza sa až 1300 mŕtvych. K obetiam sa totiž dajú započítať aj samovraždy a ťažké ublíženia na zdraví s neskorším následkom smrti. Zničených bolo viac než 1400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.
Dnes je táto udalosť známa ako Krištáľová noc a považuje sa za začiatok holokaustu. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Jeho autorom bol však Goebbels, a preto tragickú noc historici pomenovávajú skôr ako Ríšsky či Novembrový pogrom.
Teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplatiť "pokutu" vo výške jednej miliardy ríšskych mariek. Vo väzení sa ocitlo viac než 30.000 Židov, z ktorých väčšina neskôr zomrela v koncentračných táboroch.
Novembrový pogrom predstavoval tzv. druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie Židov žijúcich v Nemecku. Tou boli protižidovské rasové Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti v roku 1935.
Zákonmi nacisti zaviedli delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a Židov. Tých zbavili občianskych a politických práv. Na verejnosti boli povinní nosiť viditeľné označenie – žltú šesťcípu hviezdu. Rasové zákony obsahovali množstvo paragrafov, ktoré obmedzovali pobyt Židov na verejnosti, separovali ich zo škôl a znemožňovali výkon mnohých povolaní.
Zdroj: www.sav.sk
