Fürth/Washington/Bratislava 27. mája (TASR) - Henry Kissinger - americký diplomat, jeden z tvorcov zahraničnej politiky USA druhej polovice 20. storočia, politik obdivovaný aj kritizovaný a laureát Nobelovej ceny mieru - bude mať v pondelok 90 rokov.

Henry Kissinger, ktorý sa svojho času zúčastnil na riešení karibskej krízy, stál pri kormidle etapy odzbrojovania a bol svedkom rozpadu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), je stále známou politickou osobnosťou vo sfére medzinárodných vzťahov.

Narodil sa 27. mája 1923 ako Heinz Alfred Kissinger v židovskej rodine v bavorskom mestečku Fürth. Jeho rodičia ušli pred nemeckým nacistickým režimom do Spojených štátov amerických, kde mladý Kissinger popri práci súčasne študoval. V USA urobil veľkú kariéru, stal sa najznámejším diplomatom svojej doby.

Foto: TASR/AP

 V roku 1962 ho ako 39-ročného vymenovali za profesora na Harvardskej univerzite a pre vládu USA sa potom stal niekoľkonásobným odborným poradcom. Republikán, 37. prezident USA Richard Milhous Nixon (1969-74) ho nakoniec vymenoval za hlavného poradcu pre bezpečnosť USA. V roku 1972 ho Kissinger sprevádzal do Číny a Sovietskeho zväzu a pripravoval uzatvorenie mieru vo Vietname, čo dokončil v roku 1973.

V tom istom roku ho Nixon vymenoval za ministra zahraničných vecí USA. Ako šéf diplomacie pôsobil i po Nixonovej rezignácii v administratíve 38. amerického prezidenta Geralda Rudolpha Forda (1974-77).

Nixon a člen vietnamského politbyra Le Duc Tho dostali v roku 1973 Nobelovu cenu za mier za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname. Prevzal si ju len Kissinger, Le Duc Tho ju odmietol.

Kissingerove ďalšie diplomatické aktivity sa upierali na Blízky východ, kde riešil vzťahy medzi Izraelom a arabskými susedmi. V roku 1974 zasiahol do vojenského sporu medzi Egyptom a židovským štátom, o rok neskôr (1975) sprostredkoval dohodu medzi Sýriou a Izraelom a v roku 1979 uzavrel mierovú zmluvu medzi Tel Avivom a Káhirou.

Jeho politika viedla k zmierneniu napätia v americko-sovietskych vzťahoch a počas jeho éry sa dohodli zmluvy o kontrole strategických zbraní (SALT).

S nedávnym odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však Kissinger dostal pod tlak novinárov a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.

Foto: TASR/AP

Po odchode z vysokej politiky Kissinger pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a stále sa vyjadruje k svetovej politike. V júni 2011 sa rozhodol darovať zbierku približne milióna dokumentov a spomienkových predmetov o svojej pedagogickej a diplomatickej profesionálnej dráhe, ale aj o súkromnom živote, renomovanej americkej Yalovej univerzite so sídlom v New Havene. V novembri 2012 polícia v kambodžskom hlavnom meste Phnom Penh rozohnala demonštráciu upozorňujúcu na útlak obyvateľstva zo strany politických osobností, ako bol bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger či zosnulý despotický líder Pol Pot. Kissinger bol šéfom zahraničnej politiky USA v čase, keď USA počas vietnamskej vojny tajne zhadzovali na Kambodžu veľké množstvá bômb. Niektorí historici dokonca tvrdia, že toto bombardovanie roztrpčilo Kambodžanov natoľko, že svojím spôsobom vydláždilo cestu ku genocídnej vláde komunistických Červených Kmérov, ktorej padlo za obeť 1,7 milióna ľudí.