Washington 10. decembra (TASR) – Tisícky poznávacích značiek z celého sveta a medzi nimi aj dve slovenské. Takáto zbierka sa nachádza v americkom meste Arlington neďaleko hlavného mesta Washington.

Zberateľ Andrew Wang pre TASR porozprával o tom, ako sa ku slovenským značkám dostal a či predtým o Slovensku vôbec vedel.

Značky má vystavené na stenách v garáži a v pivnici domu - ako povedal, tam, kde mu manželka dovolí a kde sa zmestia medzi hračky a športové potreby detí.

Značky zbiera už 40 rokov a k tejto záľube sa dostal celkom náhodne. Ako sedemročný mal kamaráta - suseda zo štátu Louisiana, ktorý tam každé leto chodil na prázdniny. Raz ho poprosil, aby mu odtiaľ niečo priniesol. Nevedel čo, tak to nechal naňho a kamarát priniesol poznávaciu značku. Získal ju od starého otca, ktorý mal predajňu automobilov.



Keď Andrew značku dostal, hneď mu napadlo, že by ich mohol zbierať, a že by to bolo zaujímavé a iné. Všetci vtedy totiž zbierali poštové známky.

Vďaka kamarátom a rodinným príslušníkom sa postupne dostal k značkám všetkých amerických štátov. Trvalo mu to sedem až osem rokov a spomína, že pre chlapca v takom veku to bolo náročné. Musel sa spoliehať na iných.

Potom sa začal obzerať poza hranice. Ako prvá prišla na rad logicky Kanada, ktorá bola z takéhoto zberateľského hľadiska najdostupnejšia. Postupne sa však Andrew vydal v zbieraní značiek aj ďalej.

Značky získal rôznymi spôsobmi. Niektoré mu priniesli známi, iné získal, keď sám cestoval, ďalšie cez internet a napríklad monackú získal tak, že napísal priamo tamojšiemu princovi. Veľmi mu pomohlo aj to, že žije pri Washingtone, kde je veľa cudzincov vrátane diplomatov.

K slovenskej značke sa Andrew dostal vďaka kamarátovi - zberateľovi, ktorý cestoval po Európe práve kvôli značkám. Neskôr získal od nemeckého zberateľa aj značku na motocykel.

"Slovensko ako mnohé európske krajiny má na značke kód krajiny, takže viete, odkiaľ značka je. Slovensko tiež urobilo dobrú prácu v tom, že tam dalo svoj znak. Sú to veľmi atraktívne značky," povedal Andrew.

Na otázku, či poznal Slovensko predtým, ako získal slovenskú značku, odpovedal, že vedel, že Československo sa rozdelilo na Česko a Slovensko. Mal totiž už predtým československú značku. V rámci výletu po Európe už navštívil Prahu a najbližší európsky výlet má naplánovaný na Slovensko a do Maďarska a Chorvátska.

Za najzaujímavejšie považuje značky z odľahlých a ťažko dostupných krajín a z krajín, ktoré už neexistujú. Veľmi náročné bolo pre tamojšiu politickú a bezpečnostnú situáciu získať napríklad značku zo Somálska a cenná je aj značka z Východného Timoru. Keď ju získal, bol to najmladší štát na svete. Teraz sa Andrew snaží získať značku Južného Sudánu.

"Veľmi rád mám aj značky s iným písmom. Tu mám Kambodžu s ich písmom, toto je Sudán s arabčinou, tu je Laos a tu Egypt. Táto je jedna z mojich najobľúbenejších – táto značka bola používaná na irackých vojenských vozidlách počas vojny v zálive," pochválil sa zberateľ.

Páčia sa mu aj značky malých ostrovných štátov ako Palau v Tichomorí či karibské Antigua a Barbuda. Sníva napríklad o poznávacej značke Vatikánu, ktorú je pre tamojšie zákony nielen náročné získať, ale je aj drahá.

"Jedna z najkrajších je táto argentínska značka. Ten obrázok jazera bol namaľovaný ručne," ozrejmil zberateľ.

Andrew je členom medzinárodnej Asociácie zberateľov poznávacích značiek áut, ktorá má v súčasnosti približne 2800 členov a každý rok organizuje konferencie a výmenné stretnutia. Veľmi aktívna je podľa neho európska skupina zberateľov Europlate.

Andrew povedal, že si je istý, že kolegov zberateľov má aj na Slovensku, len ich zatiaľ nestretol.