Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Proxima Centauri b obehne okolo svojej hviezdy približne každých 11 dní vo vzdialenosti sedem miliónov kilometrov, čo predstavuje len jednu dvadsatinu vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou.
Autor TASR
Londýn 25. augusta (TASR) - Astronómovia objavili potenciálne obývateľnú planétu obiehajúcu okolo hviezdy Proxima Centauri, ktorá je so vzdialenosťou 4,2 svetelného roka najbližším stelárnym susedom slnečnej sústavy.
Nebeské teleso s označením "Proxima Centauri b" má približne rovnakú hmotnosť ako Zem a obieha okolo svojej hviezdy vo vzdialenosti, ktorá aspoň teoreticky pripúšťa existenciu kvapalnej vody na jej povrchu, informuje v časopise Nature tím vedcov na čele s Guillemom Angladom-Escudém z Londýnskej univerzity kráľovnej Márie (QMUL).
Pri definitívnom potvrdení existencie planéty využili vedci jeden z ďalekohľadov a vysoko výkonný spektrograf Európskeho južného observatória (ESO) v Čile. Týmito prístrojmi zdokumentovali jemné frekvenčné posuny vo farebnom spektre hviezdy, ktoré vznikajú vplyvom gravitácie obiehajúcej planéty.
Spomínané merania sa uskutočnili počas 54 nocí od januára do marca tohto roka. Vedci potom ešte museli overiť, či toto sotva znateľné "chvenie" nemohlo byť spôsobené inými rušivými faktormi.
Proxima Centauri b obehne okolo svojej hviezdy približne každých 11 dní vo vzdialenosti sedem miliónov kilometrov, čo predstavuje len jednu dvadsatinu vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou. Keby bola Zem tak blízko k Slnku, zmenila by sa na rozpálenú guľu.
Keďže však červení trpaslíci ako Proxima Centauri sú oveľa tmavší ako naše Slnko, planéta Proxima Centauri b sa nachádza v tzv. obývateľnej zóne. Viac o nej zatiaľ bádatelia nevedia - snáď len to, že je 1,3-krát ťažšia ako Zem a pravdepodobne má pevný povrch.
Či sa na Proxime Centauri b nachádza voda v tekutom stave, v ktorej by sa mohli vyskytovať nejaké formy života, závisí najmä od toho, či má vhodnú atmosféru. Tá je okrem iného nevyhnutná na vyrovnanie veľkých teplotných rozdielov, ktoré vznikajú preto, že planéta vďaka svojej malej vzdialenosti od materskej hviezdy zrejme uviazla vo viazanej rotácii - to znamená, že je k nej otočená stále rovnakou stranou: tá sa neustále zahrieva, zatiaľ čo opačná je vo večnej tme.
Atmosféra by tiež mohla pomôcť zmierniť ďalší faktor potenciálne nepriateľský voči vzniku života: červení trpaslíci sú charakteristickí nepredvídateľnými a dramatickými zmenami jasnosti v priebehu niekoľkých minút alebo hodín, pri ktorých produkujú smrtiace ultrafialové a röntgenové žiarenie.
Nebeské teleso s označením "Proxima Centauri b" má približne rovnakú hmotnosť ako Zem a obieha okolo svojej hviezdy vo vzdialenosti, ktorá aspoň teoreticky pripúšťa existenciu kvapalnej vody na jej povrchu, informuje v časopise Nature tím vedcov na čele s Guillemom Angladom-Escudém z Londýnskej univerzity kráľovnej Márie (QMUL).
Pri definitívnom potvrdení existencie planéty využili vedci jeden z ďalekohľadov a vysoko výkonný spektrograf Európskeho južného observatória (ESO) v Čile. Týmito prístrojmi zdokumentovali jemné frekvenčné posuny vo farebnom spektre hviezdy, ktoré vznikajú vplyvom gravitácie obiehajúcej planéty.
Spomínané merania sa uskutočnili počas 54 nocí od januára do marca tohto roka. Vedci potom ešte museli overiť, či toto sotva znateľné "chvenie" nemohlo byť spôsobené inými rušivými faktormi.
Proxima Centauri b obehne okolo svojej hviezdy približne každých 11 dní vo vzdialenosti sedem miliónov kilometrov, čo predstavuje len jednu dvadsatinu vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou. Keby bola Zem tak blízko k Slnku, zmenila by sa na rozpálenú guľu.
Keďže však červení trpaslíci ako Proxima Centauri sú oveľa tmavší ako naše Slnko, planéta Proxima Centauri b sa nachádza v tzv. obývateľnej zóne. Viac o nej zatiaľ bádatelia nevedia - snáď len to, že je 1,3-krát ťažšia ako Zem a pravdepodobne má pevný povrch.
Či sa na Proxime Centauri b nachádza voda v tekutom stave, v ktorej by sa mohli vyskytovať nejaké formy života, závisí najmä od toho, či má vhodnú atmosféru. Tá je okrem iného nevyhnutná na vyrovnanie veľkých teplotných rozdielov, ktoré vznikajú preto, že planéta vďaka svojej malej vzdialenosti od materskej hviezdy zrejme uviazla vo viazanej rotácii - to znamená, že je k nej otočená stále rovnakou stranou: tá sa neustále zahrieva, zatiaľ čo opačná je vo večnej tme.
Atmosféra by tiež mohla pomôcť zmierniť ďalší faktor potenciálne nepriateľský voči vzniku života: červení trpaslíci sú charakteristickí nepredvídateľnými a dramatickými zmenami jasnosti v priebehu niekoľkých minút alebo hodín, pri ktorých produkujú smrtiace ultrafialové a röntgenové žiarenie.
