Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Francúzsky básnik, prozaik, dramatik a esejista, významná osobnosť francúzskej literatúry Victor Hugo sa narodil pred 210 rokmi 26. februára.
Autor TASR
Besançon/Bratislava 24. februára (TASR) – Francúzsky básnik, prozaik, dramatik a esejista, významná osobnosť francúzskej literatúry Victor Hugo sa narodil pred 210 rokmi 26. februára.
Bol zakladateľom, teoretikom i praktikom francúzskeho romantizmu a ďaleko presiahol rámec každej literárnej školy. Zaslúžil sa o obnovu francúzskej poézie 19. storočia umeleckými princípmi revolučného romantizmu. Jeho dielo je však zložité a má rozličné a často aj navzájom si odporujúce vrstvy, takže v mnohom je predzvesťou moderných básnických úsilí. Odrážajú sa v ňom najkrajšie francúzske humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým prechádzala francúzska spoločnosť v 19. storočí.
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon vo Francúzsku. Veľmi skoro si získal úspech svojimi básňami. V roku 1822 debutoval zbierkou Odes et poésies diverses (Ódy a rozličné básne).
Medzníkom v jeho umeleckom a ideovom vývine bol rok 1827, kedy sa hlavne drámou Cromwell prihlásil k romantizmu. Najplodnejšie obdobie jeho literárnej činnosti bolo v rokoch 1830-1843. Vtedy popri viacerých básnických zbierkach paralelne písal aj drámu. Práve ona sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberalistických ideí, ktoré našli výraz najmä v dielach Le roi s'amuse (Kráľ sa zabáva), Lucrece Borgia, Marie Tudor, Angelo a najmä v jeho najlepšej hre Ruy Blas.
V jeho románovej tvorbe je najzvučnejším titulom dielo Notre Dame de Paris (Chrám Matky Božej v Paríži) a menší román Claude Gueux. V polovici 50. rokov 19. storočia sa viac venoval politike v intenciách liberálnej monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom ústavodarného aj zákonodarného zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey, kde sa v rokoch 1855-1870 venoval literárnej činnosti. Písal politicko-satirickú poéziu, intímnu a prírodnú lyriku. Viaceré jeho filozofické básne, napísané v tomto období vyšli až na konci jeho života. V exile napísal svoje vrcholné romány Les Misérables (Bedári), Les Travailleurs de la mer (Robotníci mora) a L'Homme qui rit (Človek, ktorý sa smeje).
Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu. V rokoch 1870-1885 vydal román Quatre-vingt-treize (Deväťdesiattri), filozofické básne Le Pape (Pápež) a najmä zbierku poézie Les Quatre vents d'esprit (Štyri vetry ducha).
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.
Bol zakladateľom, teoretikom i praktikom francúzskeho romantizmu a ďaleko presiahol rámec každej literárnej školy. Zaslúžil sa o obnovu francúzskej poézie 19. storočia umeleckými princípmi revolučného romantizmu. Jeho dielo je však zložité a má rozličné a často aj navzájom si odporujúce vrstvy, takže v mnohom je predzvesťou moderných básnických úsilí. Odrážajú sa v ňom najkrajšie francúzske humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým prechádzala francúzska spoločnosť v 19. storočí.
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon vo Francúzsku. Veľmi skoro si získal úspech svojimi básňami. V roku 1822 debutoval zbierkou Odes et poésies diverses (Ódy a rozličné básne).
Medzníkom v jeho umeleckom a ideovom vývine bol rok 1827, kedy sa hlavne drámou Cromwell prihlásil k romantizmu. Najplodnejšie obdobie jeho literárnej činnosti bolo v rokoch 1830-1843. Vtedy popri viacerých básnických zbierkach paralelne písal aj drámu. Práve ona sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberalistických ideí, ktoré našli výraz najmä v dielach Le roi s'amuse (Kráľ sa zabáva), Lucrece Borgia, Marie Tudor, Angelo a najmä v jeho najlepšej hre Ruy Blas.
V jeho románovej tvorbe je najzvučnejším titulom dielo Notre Dame de Paris (Chrám Matky Božej v Paríži) a menší román Claude Gueux. V polovici 50. rokov 19. storočia sa viac venoval politike v intenciách liberálnej monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom ústavodarného aj zákonodarného zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey, kde sa v rokoch 1855-1870 venoval literárnej činnosti. Písal politicko-satirickú poéziu, intímnu a prírodnú lyriku. Viaceré jeho filozofické básne, napísané v tomto období vyšli až na konci jeho života. V exile napísal svoje vrcholné romány Les Misérables (Bedári), Les Travailleurs de la mer (Robotníci mora) a L'Homme qui rit (Človek, ktorý sa smeje).
Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu. V rokoch 1870-1885 vydal román Quatre-vingt-treize (Deväťdesiattri), filozofické básne Le Pape (Pápež) a najmä zbierku poézie Les Quatre vents d'esprit (Štyri vetry ducha).
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.
