FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Kilometrové pieskové pláže, svieža voda v mori a príjemná letná klíma.
Autor Jaroslav Taldík
Baltské more v Poľsku je výbornou alternatívou pre každého, kto sa chce počas horúceho leta nielen schladiť v mori, ale aj pozrieť krajinu, navštíviť pamiatky a aspoň trochu spoznať obyvateľov nášho severného suseda. Tohtoročnú dovolenku pri mori som strávil v Poľsku a bol som veľmi milo prekvapený.
More mám rád. Milujem sa len tak naboso, s klobúkom na hlave a ruksakom na chrbte, prechádzať po piesku na hranici vody a pláže, kde mi prichádzajúce vlny zalievajú nohy a ja si len tak kráčam a sledujem krajinu okolo seba.
V posledných rokoch mi však počasie veľmi nepraje. Letá sú čoraz horúcejšie a odchádzať zo slnkom rozpáleného Slovenska niekam k Jadranu, Egejskému alebo Jónskemu moru na juh, kde je ešte o desať stupňov teplejšie ako mám doma, ma veľmi neláka. Okrem toho ma nikdy nebavilo celé dni len ležať pod slnečníkom a natierať sa opaľovacím krémom. Som rád v pohybe, v cudzej krajine chcem niečo vidieť, spoznať a zažiť. Na miestach, kde teploty atakujú pomaly päťdesiatky si to však nedokážem veľmi predstaviť. Logickou voľbou pre mňa bolo vyraziť k moru niekam na sever.
V jednu horúcu augustovú noc teda nasadám v Bratislave do autobusu smerujúceho do mesta Gdansk, jedného z najstarších poľských miest.
Gdansk ma príjemne prekvapí svojou architektúrou a letnou prímorskou atmosférou. Hoci veľká časť mesta bola zničená počas II. svetovej vojny, Poliaci pristúpili k rekonštrukcii veľmi citlivo. Prezerám si vysoké úzke domy s veľkými oknami, architektúru evidentne ovplyvnili národy bohatých obchodníkov. K tomu mi hrajú pouliční umelci, počúvam gitaru, husle či harfu. Večerné mesto je plné relaxujúcich ľudí. Bonusom je Jarmok sv. Dominika, ktorý trvá tri týždne a začína zhruba na prelome júla a augusta. Napriek ponuke jedál snáď z celého sveta, ja nakoniec zostávam verný poľskému rezňu so zemiakmi a uhorkovým šalátom.
Prímestské pláže sú dostupné verejnou dopravou, lístky si kupujem v automate a platím kartou. Električka č. 8 ma na druhý deň odvezie z centra do časti Jelitkowo, skadiaľ je to k moru už len pár krokov. Všade je piesok, taký ten klasický, z ktorého si deti stavajú hrady a vodné priehrady. Voda je lahodne svieža, vchádzam do nej postupne, ale nepríde mi nejaká nepríjemne studená.
V reštaurácii na pláži si objednám čapované pivo a vychutnávam si more. Ceny v Poľsku sú porovnateľné s našimi, v klasickej „táckarni“ v centre Gdanska som sa chutne najedol do 10 €, pri mori však treba počítať s prímorskou prirážkou.
Poloostrov Hel alebo aj Helská kosa je úzky pieskový poloostrov a obľúbená letná destinácia na severe Poľska. Z Gdanska tam cestujem približne 2,5 h vlakom (5 €), naspäť zhruba dve hodiny loďou (22 €). Počas sezóny premávajú lode tri krát za deň, vlaky chodia samozrejme častejšie. Okrem iného sa tu vraj natáčala aj jedna z epizód seriálu 30 prípadov majora Zemana. Pláže sú pekné, s rozčítanou knihou preležím na piesku niekoľko hodín.
Pre mňa ako suchozemca je však samozrejme najväčším zážitkom plavba loďou. Z Helu vyrážame večer o ôsmej hodine, slnko zapadá a ja si robím celú hromadu tých presladených záberov zapadajúceho slnka nad morom, ktoré sa tak dobre vynímajú na internete na sociálnych sieťach .
V Gdansku si pozriem aj tie „klasické pamiatky“. Väčšinou síce ide o miesta hojnejšie navštevované turistami, nemôžem však obísť napríklad Westerplatte, teda miesto, kde padli prvé výstrely II. svetovej vojny a kde sa poľská posádka celý týždeň hrdinsky bránila nacistickej presile. Taktiež sa vždy a všade rád pozriem na mestá z výšky.
Asi najznámejším kostolom v Gdansku je tehlová Bazilika Panny Márie, do ktorej sa údajne vojde až 25 tisíc ľudí. Sprístupnená je hlavná veža baziliky, na ktorú sa dostávam po zdolaní asi 400 schodov. Odmenou mi je panoramatický výhľad na mesto Gdansk.
Z Gdanska sa mi odchádza veľmi ťažko. Som presvedčený, že priamo v meste a v jeho najbližšom okolí by som dokázal stráviť celý týždeň a určite by som sa nenudil. V Poľsku je však viacero miest a lokalít, ktoré mám v pláne navštíviť a tak po niekoľkých prekrásnych dňoch, strávených väčšinou pri mori, sadám do vlaku a mierim do vnútrozemia.
