Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Objekt vyrástol v miestnej lokalite Poľana, ktorá sa nachádza na trase smerujúcej k Medovej babe.
Autor TASR
Nová Sedlica 3. novembra (TASR) – Nová útulňa alebo tzv. alpinka i hmyzí hotel pribudli v oddychovej zóne obce Nová Sedlica v Sninskom okrese, ktorá je súčasťou Národného parku (NP) Poloniny.
Ako TASR informoval starosta obce Vasiľ Dinič, objekt vyrástol v miestnej lokalite Poľana, ktorá sa nachádza na trase smerujúcej k Medovej babe. Z hlavnej cesty je podľa neho potrebné približne 700 metrov od posledného domu v obci zabočiť doprava a prejsť cez rieku. Turisti i návštevníci tak môžu spraviť cez železnú lávku, ktorú tam vybudovali.
Útulňa má rozmery približne 3 x 4,5 metra. Vnútri sa nenachádza žiaden nábytok. Môže sa tam vyspať aj viac ako desať ľudí. Jej výstavbu realizovali obecní pracovníci za pomoci odborníka. Obec na projekt získala dotáciu z Environmentálneho fondu v rámci Programu obnovy dediny vo výške 5000 eur, 300 eur použila z vlastných zdrojov.
Turisti lokalitu podľa Diniča využívali na prespávanie aj doteraz. Keď totiž v dedine pred približne šiestimi rokmi vybudovali nové drevené autobusové zastávky, jednu zo starých plechových vyviezli práve na Poľanu. Tá slúžila návštevníkom v prípade nepriaznivého počasia na to, aby sa mali kde schovať. Aj preto sa starosta rozhodol zrealizovať výstavbu takéhoto dreveného objektu. Návštevníci majú pri ňom k dispozícii lavičky a stôl, rovnako ohnisko. Nachádza sa tam aj jazierko.
Turisti môžu v NP Poloniny prenocovať aj v ďalších štyroch podobných útulniach, ktoré sa nachádzajú na trase turistického chodníka, dlhého približne 50 kilometrov. Ten vedie z Osadného až po Kremenec (1210 metrov nad morom), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko-poľsko-ukrajinskej hranice. Alpinky možno nájsť v sedle pod Čierťažou, ďalšie dve sú v obciach Runina a Zboj, jedna sa nachádza aj v Ruskom sedle.
NP Poloniny s rozlohou približne 29.800 hektárov tvorí spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete. Príznačné sú preň bukové pralesy, vrchol Kremenec či prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Medzi nepoznané a zároveň jedinečné tunajšie úkazy patria tiež pseudokrasové jaskyne, marmarošské diamanty či bohatá kvetena. Pýši sa unikátnou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia.
Ako TASR informoval starosta obce Vasiľ Dinič, objekt vyrástol v miestnej lokalite Poľana, ktorá sa nachádza na trase smerujúcej k Medovej babe. Z hlavnej cesty je podľa neho potrebné približne 700 metrov od posledného domu v obci zabočiť doprava a prejsť cez rieku. Turisti i návštevníci tak môžu spraviť cez železnú lávku, ktorú tam vybudovali.
Útulňa má rozmery približne 3 x 4,5 metra. Vnútri sa nenachádza žiaden nábytok. Môže sa tam vyspať aj viac ako desať ľudí. Jej výstavbu realizovali obecní pracovníci za pomoci odborníka. Obec na projekt získala dotáciu z Environmentálneho fondu v rámci Programu obnovy dediny vo výške 5000 eur, 300 eur použila z vlastných zdrojov.
Turisti lokalitu podľa Diniča využívali na prespávanie aj doteraz. Keď totiž v dedine pred približne šiestimi rokmi vybudovali nové drevené autobusové zastávky, jednu zo starých plechových vyviezli práve na Poľanu. Tá slúžila návštevníkom v prípade nepriaznivého počasia na to, aby sa mali kde schovať. Aj preto sa starosta rozhodol zrealizovať výstavbu takéhoto dreveného objektu. Návštevníci majú pri ňom k dispozícii lavičky a stôl, rovnako ohnisko. Nachádza sa tam aj jazierko.
Turisti môžu v NP Poloniny prenocovať aj v ďalších štyroch podobných útulniach, ktoré sa nachádzajú na trase turistického chodníka, dlhého približne 50 kilometrov. Ten vedie z Osadného až po Kremenec (1210 metrov nad morom), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko-poľsko-ukrajinskej hranice. Alpinky možno nájsť v sedle pod Čierťažou, ďalšie dve sú v obciach Runina a Zboj, jedna sa nachádza aj v Ruskom sedle.
NP Poloniny s rozlohou približne 29.800 hektárov tvorí spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete. Príznačné sú preň bukové pralesy, vrchol Kremenec či prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Medzi nepoznané a zároveň jedinečné tunajšie úkazy patria tiež pseudokrasové jaskyne, marmarošské diamanty či bohatá kvetena. Pýši sa unikátnou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia.
