Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pestrofarebná šou sa uskutočňuje každoročne pred 40-dňovým pôstom a svojou pompéznosťou priťahuje na seba pozornosť celého sveta.
Autor TASR
Rio de Janeiro/Bratislava 8. februára (TASR) – Brazílske veľkomesto Rio de Janeiro sa vo svete zviditeľnilo nielen sochou Krista Spasiteľa s otvorenou náručou - symbolicky objímajúcou mesto -, ale aj veľkolepým karnevalom. Pestrofarebná šou sa uskutočňuje každoročne pred 40-dňovým pôstom a svojou pompéznosťou priťahuje na seba pozornosť celého sveta. Tohtoročný otvárací ceremoniál sa uskutoční už v piatok 9. februára. Starosta Ria de Janeiro odovzdá kľúče od mesta kráľovi Momovi, mytologickej postave vtipkára, ktorý otvára všetky sprievodné podujatia slávneho karnevalu.
Státisíce zábavychtivých návštevníkov zo všetkých kútov sveta čaká päť dní plných chytľavej hudby, pestrofarebných masiek a energickej samby, ktorú tancujú nielen na slávnom karnevalovom sambodróme. Jednotlivé školy samby medzi sebou súperia, aby dokázali, že práve ten ich štýl je najlepší, a tak poskytujú divákom neopísateľné divadlo. (Slovo samba má pôvod v portugalskom slove semba a v preklade znamená božská tanečnica).
Územie terajšej brazílskej metropoly objavili 1. januára 1502 portugalskí moreplavci. O 60 rokov neskôr založili Rio de Janeiro. História brazílskeho karnevalu sa začala písať v roku 1641, keď dobyvatelia nového kontinentu zatúžili po zábave v štýle európskych bálov a maškarád.
Podrobené indiánske obyvateľstvo spolu s otrokmi z Afriky vítalo karneval ako vhodnú príležitosť na zábavu, do ktorej preniesli svoje dávne pohanské tradície, miestnu indiánsku a dovezenú africkú kultúru.
V 20. storočí sa karneval v Riu de Janeiro stal neobmedzeným zdrojom bujarej zábavy. Počas niekoľkých dní zabudnú bohatí turisti i chudobní obyvatelia mesta, mladí aj starí, na svoje starosti a vyrazia do ulíc, aby si užili pestrý svet fantastickej hudby a tanca. Kráľa karnevalu volí organizačná komisia a stáva sa ním vždy najtučnejší muž. Musí mať aspoň 140 kilogramov a je pomenovaný Momo - podľa gréckeho boha satiry a smiechu, nazývaného Mómos.
Najvýznamnejšou oficiálnou súčasťou karnevalu je pútavá promenáda škôl samby na sambodróme, každá s tisícami členov súťažiacimi o čo najlepšie umiestnenie. Na alegorických vozoch od výmyslu sveta sa vo vzrušujúcom víre samby vlnia viac či menej obnažené telá tanečníkov. Úchvatný sprievod môže sledovať priamo na ulici dlhej 700 metrov takmer 90.000 divákov. Ďalšie tisíce obdivovateľov si nablýskanú šou môžu pozrieť prostredníctvom televíznych obrazoviek.
Neviazanú karnevalovú zábavu sprevádzanú výraznou sexuálnou uvoľnenosťou zastavilo v 80. a 90. rokoch 20. storočia rozširovanie choroby AIDS. Mnohí návštevníci začali byť opatrnejší a Brazília odvtedy v rámci programu boja proti AIDS nakupuje miliardy prezervatívov, ktoré sa zadarmo rozdávajú rozvášnenému davu.
Normálny život mesta sa počas karnevalových dní zastaví, celé Rio de Janeiro žije karnevalom. Usporiadatelia vítajú všetkých návštevníkov s prianím dobrej zábavy a nálady, ktorá prispeje k nezabudnuteľným zážitkom. Tohtoročný karneval vyvrcholí v utorok 13. februára, deň pred popolcovou stredou.
Státisíce zábavychtivých návštevníkov zo všetkých kútov sveta čaká päť dní plných chytľavej hudby, pestrofarebných masiek a energickej samby, ktorú tancujú nielen na slávnom karnevalovom sambodróme. Jednotlivé školy samby medzi sebou súperia, aby dokázali, že práve ten ich štýl je najlepší, a tak poskytujú divákom neopísateľné divadlo. (Slovo samba má pôvod v portugalskom slove semba a v preklade znamená božská tanečnica).
Územie terajšej brazílskej metropoly objavili 1. januára 1502 portugalskí moreplavci. O 60 rokov neskôr založili Rio de Janeiro. História brazílskeho karnevalu sa začala písať v roku 1641, keď dobyvatelia nového kontinentu zatúžili po zábave v štýle európskych bálov a maškarád.
Podrobené indiánske obyvateľstvo spolu s otrokmi z Afriky vítalo karneval ako vhodnú príležitosť na zábavu, do ktorej preniesli svoje dávne pohanské tradície, miestnu indiánsku a dovezenú africkú kultúru.
V 20. storočí sa karneval v Riu de Janeiro stal neobmedzeným zdrojom bujarej zábavy. Počas niekoľkých dní zabudnú bohatí turisti i chudobní obyvatelia mesta, mladí aj starí, na svoje starosti a vyrazia do ulíc, aby si užili pestrý svet fantastickej hudby a tanca. Kráľa karnevalu volí organizačná komisia a stáva sa ním vždy najtučnejší muž. Musí mať aspoň 140 kilogramov a je pomenovaný Momo - podľa gréckeho boha satiry a smiechu, nazývaného Mómos.
Najvýznamnejšou oficiálnou súčasťou karnevalu je pútavá promenáda škôl samby na sambodróme, každá s tisícami členov súťažiacimi o čo najlepšie umiestnenie. Na alegorických vozoch od výmyslu sveta sa vo vzrušujúcom víre samby vlnia viac či menej obnažené telá tanečníkov. Úchvatný sprievod môže sledovať priamo na ulici dlhej 700 metrov takmer 90.000 divákov. Ďalšie tisíce obdivovateľov si nablýskanú šou môžu pozrieť prostredníctvom televíznych obrazoviek.
Neviazanú karnevalovú zábavu sprevádzanú výraznou sexuálnou uvoľnenosťou zastavilo v 80. a 90. rokoch 20. storočia rozširovanie choroby AIDS. Mnohí návštevníci začali byť opatrnejší a Brazília odvtedy v rámci programu boja proti AIDS nakupuje miliardy prezervatívov, ktoré sa zadarmo rozdávajú rozvášnenému davu.
Normálny život mesta sa počas karnevalových dní zastaví, celé Rio de Janeiro žije karnevalom. Usporiadatelia vítajú všetkých návštevníkov s prianím dobrej zábavy a nálady, ktorá prispeje k nezabudnuteľným zážitkom. Tohtoročný karneval vyvrcholí v utorok 13. februára, deň pred popolcovou stredou.
