Štokholm/Oslo/Bratislava 10. decembra (TASR) - Najprestížnejšie ocenenie udeľované za vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo vzniklo na popud vedca, vynálezcu dynamitu a podnikateľa Alfreda Nobela. Narodil sa 21. októbra 1833 v Štokholme bol držiteľom stoviek patentov v chémii, optike aj biológii. Vynikal tiež ako obchodník a dosiahol nevídané zisky, ktorými sa zaradil medzi úspešných a bohatých ľudí 19. storočia. Zakladateľ Nobelovej ceny zomrel 10. decembra 1896 v talianskom Sanreme.

Prvé rozdávanie cien sa uskutočnilo v deň, kedy si verejnosť pripomínala piate výročie Nobelovej smrti, teda 10. decembra 1901. Od tejto udalosti uplynulo dnes, v piatok 10. decembra, už 120 rokov.

V testamente z roku 1895 Alfred Nobel nariadil, aby prevažná časť jeho majetku, ktorá predstavovala približne 31 miliónov švédskych korún, bola vyčlenená na fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny. Tieto ceny sa podľa jeho vôle udeľujú za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatúru a za mier "tým, ktorí priniesli ľudstvu najväčší úžitok".

Švédska národná banka zaviedla vznik dodatočného ocenenia Sveriges Riksbank Prize za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela v roku 1968. Nemožno ju však považovať za klasickú Nobelovu cenu.

Foto: TASR/AP

Vo svojej poslednej vôli Nobel taktiež stanovil, že ceny by mali udeľovať štyri rôzne inštitúcie – tri švédske a jedna nórska. Kráľovská švédska akadémia vied udeľuje ocenenie za fyziku, chémiu a ekonómiu. Lekárska univerzita s názvom Karolínsky inštitút má na starosti oblasť fyziológie alebo medicíny a Švédska akadémia je spojená s vyznamenaním, ktoré sa týka literatúry. Nobelovu cenu mieru zase udeľuje nórsky Nobelov výbor.

Prestíž Nobelovej ceny vychádza z rozsiahleho prieskumu, ktorý sa venuje výberu laureátov. Hoci sa víťazi vyhlasujú zvyčajne v októbri, výberový proces sa začína začiatkom jesene predchádzajúceho roka, keď inštitúcie udeľujúce ceny vyzvú viac ako 6.000 jednotlivcov pozostávajúcich z akademikov, univerzitných profesorov či vedcov, aby odporučili svojich kandidátov. Na každú cenu predkladá návrhy približne 1000 ľudí a počet nominovaných sa zvyčajne pohybuje od 100 do približne 250.

Každá cena pozostáva zo zlatej medaily, diplomu a peňažnej sumy, ktorej výška závisí od príjmu Nobelovej nadácie. Tento rok je to 10 miliónov švédskych korún (cca 9,8 milióna eur). Cena môže byť v jednom roku rozdelená najviac medzi tri osoby a nie je možné ju udeliť posmrtne. Výnimkou je prípad, ak držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.

Stávajú sa aj situácie, keď laureát neprijal Nobelovu cenu, pritom motívy sú rôzne. Príčinou môže byť prejav nesúhlasu, ale aj tlak krajiny, z ktorej laureát pochádza. V roku 1937 napríklad Adolf Hitler zakázal Nemcom preberať Nobelove ceny, pretože ho rozhnevalo, že v roku 1935 bol Nobelovou cenou za mier odmenený protinacistický novinár Carl von Ossietzky, ktorý bol v tom čase v Nemecku politickým väzňom.

Foto: TASR

Nobelova nadácia, ktorá organizuje odovzdávanie prestížnych ocenení, uviedla, že víťazi si ceny už druhý rok po sebe prevezmú vo svojich domovských krajinách. Dôvodom je pandémia koronavírusu. Výnimkou je slávnostné odovzdávanie Nobelovej ceny mieru. Ceremónia sa uskutoční 10. decembra v Osle za účasti oboch laureátov - filipínskej žurnalistky Marie Ressovej a novinára pochádzajúceho z Ruska Dmitrija Muratova. Laureáti v ostatných kategóriách sú zvyčajne obdarúvaní v Štokholme.

Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu putuje tento rok do rúk amerických vedcov Davida Juliusa a Ardema Patapoutiana za objavy receptorov teploty a hmatu. Za fyziku ju získali vedci Sjukuro Manabe, Klaus Hasselmann a Giorgio Parisi "za prelomové príspevky k pochopeniu zložitých fyzikálnych systémov". Prínos v oblasti chémie zabezpečili vedci Benjamin List a David W. C. MacMillan za vývoj asymetrickej organokatalýzy. Vyvinuli spôsob, ako vytvárať molekuly prostredníctvom organickej katalýzy, čo malo veľký vplyv na farmaceutický výskum a zelenšiu chémiu. Spisovateľ Abdulrazak Gurnah z Tanzánie, ktorý sa venuje téme utečenectva, je laureátom Nobelovej ceny za literatúru. Cene Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela sa môžu tešiť ekonómovia David Card, Joshua D. Angrist a Guido W. Imbens. Patrí im za nové pohľady na trh práce a analýzy týkajúce sa vyvodzovania záverov z neúmyselných alebo takzvaných prirodzených experimentov.