Každý človek poskytuje útočisko patogénom, ktoré sú známe vyvolávaním konkrétnych infekcií.
Autor TASR
Washington 13. júna (TASR) - Vedci zmapovali, ktoré mikróby žijú bežne na ľudskej pokožke, v nose či čreve a vyrátali, že zdraví ľudia zdieľajú svoje telá s vyše 10.000 druhmi mikróbov. Spolu môžu vážiť aj niekoľko kilogramov. Mnohé z týchto organizmov udržiavajú ľudí zdravých.
Vyplýva to z výsledkov amerického vládneho Projektu ľudského mikrobiómu, o ktorých dnes informovala agentúra AP.
Prvým prekvapením projektu je, že takmer každý človek poskytuje útočisko patogénom, ktoré sú známe vyvolávaním konkrétnych infekcií. Ale keď je človek zdravý, ako bolo 242 dospelých amerických dobrovoľníkov, tieto mikróby spolunažívajú bez problémov s benígnymi (neškodnými) mikróbmi a zrejme ich držia v šachu.
Vedci chcú teraz zistiť, prečo niektoré škodlivé mikróby niektorým ľuďom škodia a iným nie, resp. čo zmení mikrobiálnu "zoo" človeka a vystaví ho riziku chorôb od infekcií cez syndróm dráždivého čreva až po psoriázu.
Nové zistenia už menia pohľad vedcov na to, prečo ľudia zostávajú či nezostávajú zdraví.
"Je to úplne nový spôsob nazerania na biológiu človeka a ľudské choroby a budí to rešpekt," citovala AP doktora Phillipa Tarra z Washingtonskej univerzity v St. Louis, ktorá sa spolu s ďalšími výskumníkmi zúčastnila na projekte financovanom Národným inštitútom zdravia.
Podobne ako ekosystémy životného prostredia aj mikrobiálny svet sa líši podľa toho, v ktorej časti tela sa nachádza.
Vedci už dlho vedia, že ľudské telo spolunažíva s miliardami mikróbov. Ale nevedeli, aké mikróby a kde žijú v zdravých ľuďoch a čo tam robia.
Asi 200 vedcov z 80 vedeckých inštitúcií pracovalo päť rokov na tomto vôbec prvom sčítaní mikróbov v tele človeka. Projekt stál 173 miliónov dolárov.
Vyplýva to z výsledkov amerického vládneho Projektu ľudského mikrobiómu, o ktorých dnes informovala agentúra AP.
Prvým prekvapením projektu je, že takmer každý človek poskytuje útočisko patogénom, ktoré sú známe vyvolávaním konkrétnych infekcií. Ale keď je človek zdravý, ako bolo 242 dospelých amerických dobrovoľníkov, tieto mikróby spolunažívajú bez problémov s benígnymi (neškodnými) mikróbmi a zrejme ich držia v šachu.
Vedci chcú teraz zistiť, prečo niektoré škodlivé mikróby niektorým ľuďom škodia a iným nie, resp. čo zmení mikrobiálnu "zoo" človeka a vystaví ho riziku chorôb od infekcií cez syndróm dráždivého čreva až po psoriázu.
Nové zistenia už menia pohľad vedcov na to, prečo ľudia zostávajú či nezostávajú zdraví.
"Je to úplne nový spôsob nazerania na biológiu človeka a ľudské choroby a budí to rešpekt," citovala AP doktora Phillipa Tarra z Washingtonskej univerzity v St. Louis, ktorá sa spolu s ďalšími výskumníkmi zúčastnila na projekte financovanom Národným inštitútom zdravia.
Podobne ako ekosystémy životného prostredia aj mikrobiálny svet sa líši podľa toho, v ktorej časti tela sa nachádza.
Vedci už dlho vedia, že ľudské telo spolunažíva s miliardami mikróbov. Ale nevedeli, aké mikróby a kde žijú v zdravých ľuďoch a čo tam robia.
Asi 200 vedcov z 80 vedeckých inštitúcií pracovalo päť rokov na tomto vôbec prvom sčítaní mikróbov v tele človeka. Projekt stál 173 miliónov dolárov.