Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri príležitosti nedožitých 50. narodenín Václava Pankovčína 21. mája 2018 vydavateľstvo KK Bagala vydalo prvý zväzok súborného diela jedného z najtalentovanejších slovenských prozaikov.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) - Dôkazom toho, že magická realita hodná literárneho stvárnenia neexistuje len v Latinskej Amerike, ale aj na východnom Slovensku, sú prózy spisovateľa Václava Pankovčína, od smrti ktorého uplynie v piatok 18. januára 20 rokov.
Pri príležitosti nedožitých 50. narodenín Václava Pankovčína 21. mája 2018 vydavateľstvo KK Bagala vydalo prvý zväzok súborného diela jedného z najtalentovanejších slovenských prozaikov, ktorému však osud na tvorbu doprial len veľmi krátky čas. Prvý zväzok s názvom Marakéš. Šicke me naše! obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov 20. storočia, ktoré vyšli v Pankovčínových knihách Marakéš a Asi som neprišiel len tak.
Veľkou inšpiráciou pre Václava Pankovčína bola nepochybne latinskoamerická literatúra, predovšetkým jej magický realizmus, reprezentovaný kolumbijským autorom Gabrielom Garcíom Márquezom. Prvkami magického realizmu, ku ktorým pridal veľkú dávku vlastného humoru, vytvoril Václav Pankovčín vo svojich poviedkach originálny magický svet príbehov odohrávajúcich sa vo fiktívnych obciach na východe Slovenska s exotickými názvami Rantaprapán a Marakéš.
Václav Pankovčín sa narodil 21. mája 1968 v Humennom, ale vyrastal vo východoslovenskej obci Papín. Po maturite na chemickom učilišti dva roky pracoval ako robotník v Chemlone Humenné. V rokoch 1986–1990 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej skončení pracoval ako redaktor v denníkoch Smena, Sme, Pravda a súčasne učil na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. V spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky tiež napríklad pripravoval sériu reportáží o živote Rómov na Slovensku.
Prvé poviedky Pankovčínovi uverejnili začiatkom roku 1989 v literárnom časopise Dotyky. Knižne debutoval v roku 1992 knihou pre deti Mamut v chladničke. Ešte v tom istom roku vydal svoju prvú zbierku poviedok s názvom Asi som neprišiel len tak. Po nej nasledovala v roku 1994 poviedková kniha s názvom Marakéš. Vyjadriť sa aj na širšej ploche, než predstavuje poviedka, sa pokúsil v novele z roku 1996 Tri ženy pod orechom.
V roku 1997 vyšla Pankovčínovi ďalšia zbierka poviedok s opäť magickým a humorným nádychom Bude to pekný pohreb a román Polárny motýľ - priestor 3x4, vykresľujúci študentský život Patrika Danvela, ktorý sa objavil už v jeho predchádzajúcich prózach.
Poslednou knihou, ktorá vyšla ešte počas Pankovčínovho života, bol autobiograficky ladený román K-85 s podtitulom Príbeh o prerušenej mravčej ceste z roku 1998. Tesne pred svojou náhlou smrťou dokončil román Lináres, ktorý vyšiel v roku 1999.
Nádejný spisovateľ Václav Pankovčín, ktorý po sebe aj napriek krátkosti tvorivého života zanechal hlbokú stopu v slovenskom literárnom priestore, zomrel 18. januára 1999 v Bratislave vo veku iba 30 rokov.
Pri príležitosti nedožitých 50. narodenín Václava Pankovčína 21. mája 2018 vydavateľstvo KK Bagala vydalo prvý zväzok súborného diela jedného z najtalentovanejších slovenských prozaikov, ktorému však osud na tvorbu doprial len veľmi krátky čas. Prvý zväzok s názvom Marakéš. Šicke me naše! obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov 20. storočia, ktoré vyšli v Pankovčínových knihách Marakéš a Asi som neprišiel len tak.
Veľkou inšpiráciou pre Václava Pankovčína bola nepochybne latinskoamerická literatúra, predovšetkým jej magický realizmus, reprezentovaný kolumbijským autorom Gabrielom Garcíom Márquezom. Prvkami magického realizmu, ku ktorým pridal veľkú dávku vlastného humoru, vytvoril Václav Pankovčín vo svojich poviedkach originálny magický svet príbehov odohrávajúcich sa vo fiktívnych obciach na východe Slovenska s exotickými názvami Rantaprapán a Marakéš.
Václav Pankovčín sa narodil 21. mája 1968 v Humennom, ale vyrastal vo východoslovenskej obci Papín. Po maturite na chemickom učilišti dva roky pracoval ako robotník v Chemlone Humenné. V rokoch 1986–1990 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej skončení pracoval ako redaktor v denníkoch Smena, Sme, Pravda a súčasne učil na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. V spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky tiež napríklad pripravoval sériu reportáží o živote Rómov na Slovensku.
Prvé poviedky Pankovčínovi uverejnili začiatkom roku 1989 v literárnom časopise Dotyky. Knižne debutoval v roku 1992 knihou pre deti Mamut v chladničke. Ešte v tom istom roku vydal svoju prvú zbierku poviedok s názvom Asi som neprišiel len tak. Po nej nasledovala v roku 1994 poviedková kniha s názvom Marakéš. Vyjadriť sa aj na širšej ploche, než predstavuje poviedka, sa pokúsil v novele z roku 1996 Tri ženy pod orechom.
V roku 1997 vyšla Pankovčínovi ďalšia zbierka poviedok s opäť magickým a humorným nádychom Bude to pekný pohreb a román Polárny motýľ - priestor 3x4, vykresľujúci študentský život Patrika Danvela, ktorý sa objavil už v jeho predchádzajúcich prózach.
Poslednou knihou, ktorá vyšla ešte počas Pankovčínovho života, bol autobiograficky ladený román K-85 s podtitulom Príbeh o prerušenej mravčej ceste z roku 1998. Tesne pred svojou náhlou smrťou dokončil román Lináres, ktorý vyšiel v roku 1999.
Nádejný spisovateľ Václav Pankovčín, ktorý po sebe aj napriek krátkosti tvorivého života zanechal hlbokú stopu v slovenskom literárnom priestore, zomrel 18. januára 1999 v Bratislave vo veku iba 30 rokov.
