Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku. Na Britských ostrovoch až 4. mája.
Autor TASR
Paríž 1. mája (TASR) - Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu chicagských robotníkov z 1.-3. mája 1886, ktorý si vyžiadal približne dve desiatky ľudských životov.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho zjazdu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá dohra prvomájového štrajku v Chicagu, keď polícia 3. mája zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie, ako aj o deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra, hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket, ktorá zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája.
V roku 1891 sa uskutočňovali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917.
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
Na Sviatok práce si veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870. Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V.I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V Ruskej federácii od roku 1992 sviatok Prvý máj dostal nový názov - Sviatok jari a práce -, ktorý nahradil názov Pervomaj, používaný predtým od konca 19. storočia. Sviatok jari a práce využívajú odborové organizácie, politické strany a hnutia na politické akcie s vlastnými heslami.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho zjazdu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá dohra prvomájového štrajku v Chicagu, keď polícia 3. mája zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie, ako aj o deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra, hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket, ktorá zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája.
V roku 1891 sa uskutočňovali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917.
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
Na Sviatok práce si veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870. Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V.I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V Ruskej federácii od roku 1992 sviatok Prvý máj dostal nový názov - Sviatok jari a práce -, ktorý nahradil názov Pervomaj, používaný predtým od konca 19. storočia. Sviatok jari a práce využívajú odborové organizácie, politické strany a hnutia na politické akcie s vlastnými heslami.
