Bratislava 9. apríla (TASR) - Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou (5. 4.) do Veľkého alebo Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok, večer po svätej omši na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, sa začne v katolíckej cirkvi takzvané Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum.

Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. Tento rok sa verejné bohoslužby počas veľkonočného obdobia v kostoloch nekonajú, dôvodom je zabránenie šírenia nového koronavírusu.

Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Zelený štvrtok. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom. Je to symbol úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Na Zelený štvrtok večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Veriaci si pripomínajú Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal celkom sám, opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

V evanjelických kostoloch sa v Zelený štvrtok popoludní a večer konajú služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci si pripomínajú udalosť, keď Ježiš Kristus počas poslednej večere so svojimi 12 učeníkmi ustanovil sviatosť Večere Pánovej.

Veľkú noc, teda Paschu, slávia veriaci pravoslávnej cirkvi o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Termín Paschy sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.