Ladislav Gábriš - Škultéty zomrel v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku, odkiaľ jeho pozostatky previezli na Slovensko.
Autor TASR
Mojtín 27. júna (TASR) – Po 182 rokoch od smrti uložili dnes s vojenskými poctami v podhorskej obci Mojtín v Púchovskom okrese do rodnej zeme telesné pozostatky cisárskeho „večného“ vojaka Ladislava Gábriša - Škultétyho. Na slávnostnom obrade sa zúčastnili veľvyslanci Rumunska, Maďarska a Rakúska na Slovensku, slovenský veľvyslanec v Rumunsku, predstavitelia cirkvi, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ozbrojených síl (OS) SR.
Ako TASR informoval hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička, slávnosť sa začala svätou omšou v rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne. Celebroval ju žilinský biskup Tomáš Galis a vojenský ordinár František Rábek. Po svätej omši uložili pozostatky večného vojaka s vojenskými poctami čestnej stráže OS SR, ako i členov 8. husárskeho pluku do hrobky v rodnej obci.
Ladislav Gábriš - Škultéty sa narodil v Mojtíne 27. júna 1738 a od svojich 13 rokov plných 81 rokov pôsobil ako husár v službách štyroch cisárov – Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho považuje za najstaršieho vojaka sveta. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi. V radoch chýrneho Hadikovho pluku sa Gábriš - Škultéty dostal na bojiská Sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením neskoršieho maršala sa vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (17. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády - dobytí Berlína v októbri 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.
Za svoju vernú službu si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády - striebornú medailu a delový kríž. Keď si cisár po dlhoročnej službe v armáde všimol staručkého Ladislava, za jeho vernú službu ho chcel povýšiť. On však odmietol a prosil, aby mohol do smrti ostať v službe cisárskeho zástavníka. To mu splnili. Svoj žold, ktorý mu prináležal za jeho dobrú službu, venoval z lásky k svojmu rodisku na výstavbu kostola a školy v Mojtíne. Zomrel 19. augusta 1831 vo veku 93 rokov v plukovom lazarete v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku, odkiaľ jeho pozostatky po 182 rokoch previezli na Slovensko.
Ako TASR informoval hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička, slávnosť sa začala svätou omšou v rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne. Celebroval ju žilinský biskup Tomáš Galis a vojenský ordinár František Rábek. Po svätej omši uložili pozostatky večného vojaka s vojenskými poctami čestnej stráže OS SR, ako i členov 8. husárskeho pluku do hrobky v rodnej obci.
Ladislav Gábriš - Škultéty sa narodil v Mojtíne 27. júna 1738 a od svojich 13 rokov plných 81 rokov pôsobil ako husár v službách štyroch cisárov – Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho považuje za najstaršieho vojaka sveta. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi. V radoch chýrneho Hadikovho pluku sa Gábriš - Škultéty dostal na bojiská Sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením neskoršieho maršala sa vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (17. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády - dobytí Berlína v októbri 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.
Za svoju vernú službu si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády - striebornú medailu a delový kríž. Keď si cisár po dlhoročnej službe v armáde všimol staručkého Ladislava, za jeho vernú službu ho chcel povýšiť. On však odmietol a prosil, aby mohol do smrti ostať v službe cisárskeho zástavníka. To mu splnili. Svoj žold, ktorý mu prináležal za jeho dobrú službu, venoval z lásky k svojmu rodisku na výstavbu kostola a školy v Mojtíne. Zomrel 19. augusta 1831 vo veku 93 rokov v plukovom lazarete v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku, odkiaľ jeho pozostatky po 182 rokoch previezli na Slovensko.