Bratislava 8. júla (TASR) – Hráči videohier majú lepšie vyvinuté oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sústredenie sa a priestorové vnímanie. Tí, ktorí hrajú videohry pravidelne, dokážu lepšie vnímať vzťahy medzi jednotlivými predmetmi v priestore, a taktiež sa u hráčov zlepšuje aj jemná motorika. Vyplýva to zo zistení vedeckého tímu pod odborným vedením Marca Palausa. Ako pripomenula Halyna Hyryavets z Centra spoločných činností Slovenskej akadémie vied - Výpočtového strediska, vplyv videohier na hráčov môže byť aj pozitívny.

"Netreba zabúdať na pozitíva, ku ktorým okrem lepšieho priestorového vnímania a zlepšeniu jemnej motoriky patrí aj rozvoj určitých schopností, s ktorými ľudia majú problém. Je dôležité spomenúť hry, ktoré sú určené špeciálne pre ľudí po mozgových porážkach. Napomáhajú s rozvojom schopností a aj pri rehabilitácii po zdravotných ťažkostiach," uviedla v tlačovej správe SAV Halyna Hyryavets.

Negatívnou stránkou je potom riziko závislosti, ktoré sa môže týkať nielen hazardných hier, ale aj videohier. Vedci zistili, že ľudia náchylní na závislosť na videohrách majú spoločné zmeny v štruktúre mozgu - pozmenený je ich nervový systém odmeňovania. Ide o skupinu štruktúr, ktorá je zodpovedná za prijemný pocit po úspešnom dosiahnutí stanovených cieľov. Na základe týchto výskumov sa dá tvrdiť, že je možné predpovedať, kto má väčšiu pravdepodobnosť stať sa závislým na videohrách.

Práve 8. júl je Medzinárodným dňom videohier. Za prvú videohru sa považuje umelá inteligencia s názvom Bertie the Brain, ktorá bola schopná hrať takzvané "piškvorky". Tento prístroj zostavil v roku 1950 Josef Kates na Canadian National Exhibition. Prvé herné zariadenie bolo vysoké až 4 metre, a práve preto sa nikdy nezačalo vyrábať sériovo. Po skončení Canadian National Exhibition sa už nikdy nevyrobil ďalší kus.

Ďalším počítačom prispôsobeným na hranie hry bol Nimrod predstavený na Festival of Britain v roku 1951. Nimrod a Bertie the Brain sa dajú považovať za zakladateľov sveta videohier v ich súčasnej podobe.

Postupne sa z týchto dvoch počítačov začali vyrábať tzv. arkádové hry a po nich prišli prvé herné konzoly. Najväčšou výhodou herných konzol bola jednoduchosť prenosu, keďže boli oveľa menšie ako prvé herné zariadenie.

Pri tvorbe videohier je základom myšlienka, originálny nápad, ktorý by stál za to zrealizovať. Na začiatku treba vedieť, aký typ hry chceme vytvoriť, či to bude športová hra, akčná alebo logická. Tvorca videohry musí mať predstavu o príbehu, dĺžke hry, rozpočte a úrovniach zložitosti. Dôležitým krokom je správna voľba softvéru, ktorý tvorcom uľahčí prácu. Najdlhšie trvajúcou fázou pri vývine hry je samotná tvorba – vytvorenie prostredia a jednotlivých postáv. Tvorba videohry je náročný a zdĺhavý proces, ktorého najpríjemnejšou časťou je potom zverejnenie hry.

Centrum spoločných činností SAV – Výpočtové stredisko pripravilo k Medzinárodnému dňu videohier niekoľko zaujímavostí o tomto fenoméne. Pre všetkých záujemcov je v areáli SAV na bratislavskej Patrónke k dispozícií špecializované múzeum. V Múzeu počítačov sú vystavené prvé počítače, telefóny a grafiky, či staršie modely herných konzol a ovládačov. Funkčné stroje sú k dispozícií aj na vyskúšanie.