Pacifista svojím závetom založil najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti - Nobelovu cenu.
Autor TASR
Štokholm/Bratislava 21. októbra (TASR) – Chemik a vynálezca Alfred Nobel zviditeľnil Švédsko viac ako ktokoľvek iný. Pacifista svojím závetom založil najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti - Nobelovu cenu. V nedeľu 21. októbra uplynie 185 rokov od narodenia vedca.
Alfred Nobel prežil plodný život vynálezcu, vedca a podnikateľa. Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu z roku 1867 bol držiteľom stoviek patentov v chémii, optike a biológii. Vynašiel aj detonátor – rozbušku. Dynamit, detonátor spolu s použitím vrtáka s diamantovou korunou a pneumatickej vŕtačky rapídne znížili náklady spojené s odstrelom skál, razením tunelov, stavbou kanálov a inými konštrukčnými prácami. Nobel založil továrne a laboratóriá vo vyše 20 krajinách sveta. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty.
Narodil sa 21. októbra 1833 vo švédskom Štokholme do rodiny obchodníka. Po bankrote stavebnej firmy rodina odišla do Ruska, kde sa otec zaoberal výrobou výzbroje pre armádu. Vo svojich 17 rokoch hovoril Alfred Nobel plynule po švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. K jeho širokým záujmom patrili poézia, literatúra, ale aj chémia a fyzika. Nobel o sebe hovorieval: "Môj domov je tam, kde pracujem, a ja pracujem vo všetkých kútoch sveta". Ako bezdomovec, svetoobčan bez rodinného zázemia, stále na cestách, bol Alfred Nobel najbohatším tulákom Európy.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil Alfred Nobel podpisom svojho testamentu v roku 1895. Poveril v ňom švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901.
K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností priviedla Nobela zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Alfred Nobel zomrel 10. decembra 1896 v talianskom San Reme. Dožil sa 63 rokov.
Poslednú vôľu švédskeho priemyselníka Alfreda Nobela, ktorou sa položili základy prestížnej ceny nesúcej jeho meno, sprístupnili v roku 2015 prvýkrát verejnosti. Rukou písaný dokument z roku 1895 bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom "Dedičstvo". Nobel v dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako prémia spojená s ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za prínos pre mier osobám, ktoré "ľudstvu preukážu najväčšie služby".
Medzi nominovaných na Nobelovu cenu patrili aj Josif Vissarionovič Stalin a Adolf Hitler, nikdy ju však nezískali. Za najväčšiu škodu v niekoľkoročných dejinách udeľovania ceny označujú historici fakt, že Nobelovu cenu nikdy nezískal nominovaný indický politik Mahátma Gándhí.
Alfred Nobel prežil plodný život vynálezcu, vedca a podnikateľa. Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu z roku 1867 bol držiteľom stoviek patentov v chémii, optike a biológii. Vynašiel aj detonátor – rozbušku. Dynamit, detonátor spolu s použitím vrtáka s diamantovou korunou a pneumatickej vŕtačky rapídne znížili náklady spojené s odstrelom skál, razením tunelov, stavbou kanálov a inými konštrukčnými prácami. Nobel založil továrne a laboratóriá vo vyše 20 krajinách sveta. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty.
Narodil sa 21. októbra 1833 vo švédskom Štokholme do rodiny obchodníka. Po bankrote stavebnej firmy rodina odišla do Ruska, kde sa otec zaoberal výrobou výzbroje pre armádu. Vo svojich 17 rokoch hovoril Alfred Nobel plynule po švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. K jeho širokým záujmom patrili poézia, literatúra, ale aj chémia a fyzika. Nobel o sebe hovorieval: "Môj domov je tam, kde pracujem, a ja pracujem vo všetkých kútoch sveta". Ako bezdomovec, svetoobčan bez rodinného zázemia, stále na cestách, bol Alfred Nobel najbohatším tulákom Európy.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil Alfred Nobel podpisom svojho testamentu v roku 1895. Poveril v ňom švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901.
K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností priviedla Nobela zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Alfred Nobel zomrel 10. decembra 1896 v talianskom San Reme. Dožil sa 63 rokov.
Poslednú vôľu švédskeho priemyselníka Alfreda Nobela, ktorou sa položili základy prestížnej ceny nesúcej jeho meno, sprístupnili v roku 2015 prvýkrát verejnosti. Rukou písaný dokument z roku 1895 bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom "Dedičstvo". Nobel v dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako prémia spojená s ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za prínos pre mier osobám, ktoré "ľudstvu preukážu najväčšie služby".
Medzi nominovaných na Nobelovu cenu patrili aj Josif Vissarionovič Stalin a Adolf Hitler, nikdy ju však nezískali. Za najväčšiu škodu v niekoľkoročných dejinách udeľovania ceny označujú historici fakt, že Nobelovu cenu nikdy nezískal nominovaný indický politik Mahátma Gándhí.