Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Magazín

Perzeidy vyvrcholia v utorok nadránom, no hviezdy padajú už teraz

Takto zachytila Perzeidy na tzv. celonočnej kompozícii kamera systému AMOS umiestnená na pozorovacej stranici vo Važci v noci z 12. na 13. augusta 2018. Foto: Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

Perzeidy sú v skutočnosti malé prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862.

Bratislava 9. augusta (TASR) - Maximum Perzeíd nastane aj tento rok v noci z 12. na 13. augusta no pozorovanie môže čiastočne rušiť mesiac, ktorý v tom čase bude pár dní pred splnom. Po západe mesiaca okolo 3. hodiny v noci sa však podmienky zlepšia. Pre TASR to povedal astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. „Ak teda niekto vydrží do týchto neskorých nočných, resp. skorých ranných hodín, tak práve čas pred brieždením bude na pozorovanie meteorov ideálny,“ povedal Tóth.

Perzeidy sú v skutočnosti malé prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862. Kométa pochádza z tzv. Oortovho oblaku, ktorý sa nachádza na hranici Slnečnej sústavy. S veľkosťou 10 kilometrov patrí medzi obrov vo svojej kategórii a jej obežná doba predstavuje 133 rokov. Naposledy sa v blízkosti Slnka resp. Zeme ocitla v roku 1992, jej ďalší návrat sa očakáva v roku 2126. Častice z kométy zväčša menšie než zrnká piesku, sa nachádzajú pozdĺž celej jej eliptickej dráhy.

Častice zhoria 100 kilometrov nad zemou



Keď sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v oblasti, v ktorej križuje dráhu kométy, častice vletujú do jej atmosféry relatívne vysokou rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu. Pritom sa zahrejú až na teplotu vyše 1600 stupňov a rýchlo zhoria vo výške 80 až 120 kilometrov nad zemou.

Práve tento svetelný jav sa nazýva meteor, zatiaľ čo častica, ktorá ho spôsobuje, je podľa vedeckej terminológie meteoroid. Pokiaľ častica nezhorí v atmosfére, ale dopadne na povrch zeme, ide o meteorit. A mimoriadne jasné a žiarivé meteory – často za sebou zanechávajúce dymovú stopu – sa volajú bolidy.
Výdatnosť meteorického roja potom závisí od toho, v ktorom mieste Zem pretne oblasť, kde sa častice z kométy nachádzajú. Teda aký "hustý" je prúd častíc v danom mieste.

„Perzeidy majú konštantnú výdatnosť, ktorá sa pohybuje v intervale 100 až 120 meteorov za hodinu v ideálnych podmienkach, čo v skutočnosti znamená, že bežný pozorovateľ ich môže vidieť okolo 50 až 60. Sú však roky, kedy môže byť frekvencia meteorov dvojnásobná, teda okolo 200 za hodinu a pre bežného pozorovateľa okolo 100. Takúto výnimočnú frekvenciu Perzeíd sme zaznamenali naposledy v roku 2016. Tento rok sa však takáto mimoriadna aktivita neočakáva,“ vysvetlil Juraj Tóth.

Sledujú ich kamery aj oči pozorovateľov



Prelet častíc monitorujú kamery, ktoré nepretržite snímajú nočnú oblohu. Z ich dráh sa dá podľa Tótha odvodiť, aká bola dráha kométy Swift-Tuttle v čase, keď tieto častice vyprodukovala – teda keď naposledy prechádzala perihéliom, čiže oblasťou najbližšie k Slnku.

Každý rok začiatkom augusta môžeme na oblohe pozorovať zvýšený počet „padajúcich hviezd“ - meteorov.
Foto: TASR - Roman Piffl


Aktivitu meteorických rojov zachytávajú napríklad kamery pozorovacieho systému AMOS, ktorý vznikol práve na pôde Astronomického a geofyzikálneho observatória (AGO) UK neďaleko Modry.

„Náš systém je zvláštny tým, že má kamery rozmiestnené na celom svete. Päť kamier sa nachádza na Slovensku, dve sú na Kanárskych ostrovoch, dve v čílskej púšti Atacama a ďalšie dve na Havajských ostrovoch. Tri kamery sa chystáme umiestniť a Austrálii a ďalšie tri v Namíbii, čím budeme mať pokrytý celý svet, teda aj južnú aj severnú oblohu,“ povedal pre TASR Dušan Kalmančok z AGO Modra. Práve Juraj Tóth a Dušan Kalmančok patria medzi autorov systému AMOS.

Vedecký význam však má aj vizuálne pozorovanie meteorov. Skúsení pozorovatelia na celej planéte pozorujú aktivitu Perzeíd voľným okom. „Tým sa darí monitorovať prechod Zeme cez prúd Perzeíd a získavame tak profil ich aktivity. Keď potom mapujeme tieto pozorovania z jednotlivých rokov, dokážeme si z toho rekonštruovať charakteristiku celého meteorického roja – aká je hustota toho prúdu v jednotlivých rokoch,“ dodal Juraj Tóth.
Určiť presnú dráhu meteoru v priestore pomáha aj výrazný efekt paralaxy – teda fakt, že častice horia pomerne nízko nad zemou a pozorovatelia vzdialení niekoľko desiatok alebo stoviek kilometrov od seba vidia ten istý meteor na rôznych miestach oblohy.

Zažiaria najmä jasné bolidy



Meteorický roj dostal názov Perzeidy, pretože radiant, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú, je práve v oblasti súhvezdia Perseus, ktoré v tomto čase vychádza neskoro večer nad severovýchodný obzor. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili 10. augusta 258 v Ríme.

Jasnejšie meteory budú, samozrejme, viditeľné aj napriek mesačnému svetlu. Rozhodujúcim faktorom je svetelné znečistenie – lepšie sa meteory pozorujú mimo oblastí s verejným osvetlením. Počasie by podľa predpovede Slovenského hydrometeorologického ústavu malo byť málo oblačné, teda priaznivé.

„Medzi Perzeidmi sa vyskytujú aj bolidy, ktoré žiaria tak jasne, že to ani mesiac nepokazí. Ak za noc vidíte tri alebo štyri takéto výrazné bolidy, tak je to potešenie, pretože sa vám to v bežnom živote nestane – väčšinou sa človek nepozerá na oblohu, ale pod nohy, aby nespadol,“ dodal Dušan Kalmančok z AGO Modra.

Na rozdiel od iných meteorických rojov, ktoré majú veľmi krátko trvajúce maximum, oblasťou teliesok pochádzajúcich z kométy 109P/Swift-Tuttle prelietava Zem pomerne dlho. Preto je aktivita Perzeíd pozorovateľná v dlhšom období už od konca júla až do konca augusta a aj počas víkendových jasných nocí je veľká šanca "padajúce hviezdy" pozorovať.

Práve fakt, že sú Perzeidy viditeľné počas príjemných letných nocí robí tento meteorický roj mimoriadne obľúbeným.