Springfield/Bratislava 22. októbra (TASR) – Šesťdesiate roky minulého storočia sú známe nielen hnutím hippies, ale aj novým pohľadom na ľudskú psychiku či vedomie. Pri ich výskume sa využívali aj psychedelické resp. halucinogénne drogy.

Jedným z vedcov, priekopníkov nového, nezriedka však kontroverzného pohľadu na ľudské vedomie patril aj americký psychológ, spisovateľ, popularizátor LSD či guru detí kvetov Timothy Leary. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 22. októbra 100 rokov.

Timothy Leary sa narodil 22. októbra 1920 v Springfielde. Vyrastal v rodine dôstojníka americkej armády a pri jeho výchove sa kládol dôraz na konzervatívne hodnoty ovplyvnené katolíckym vierovyznaním rodičov. V roku 1938 absolvoval strednú školu Svätého Kríža vo Worcesteri.

Ako 20-ročný sa vydal v šľapajách otca a začal študovať na prestížnej Americkej vojenskej akadémie (United States Military Academy) vo West Pointe. Systém vojenskej školy mu však nevyhovoval, pre nedodržiavanie disciplíny mu hrozil aj vojenský súd a akadémiu nedokončil. V roku 1941 nastúpil na univerzitu v Alabame, kde sa zameral na psychológiu.

Štúdium prerušilo zapojenie sa Spojených štátov amerických do druhej svetovej vojny. Ako vojak pôsobil v Pacifiku a po návrate ho povýšili na desiatnika a odvelili do Pennsylvánie, kde sa zoznámil s Marianne Buschovou. Zosobášili sa v roku 1945 a o rok neskôr Learyho prepustili z armády. Univerzitu v Alabame dokončil prostredníctvom korešpondenčných kurzov už ako otec dvoch detí – dcéry Susan a syna Jacka.

Doktorát z klinickej psychológie dosiahol v roku 1950 na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde pôsobil aj ako odborný asistent. Patril k progresívnym psychológom, presadzoval rovnocenné postavenie medzi psychoterapeutom a pacientom, propagoval aj techniky skupinovej terapie.

Úspechy v profesionálnej kariére zatienili rodinné problémy. Learyho manželka trpela ťažkými depresiami a dobrovoľne ukončila svoj život. Leary však pokračoval v práci a aj napriek tomu, že starostlivosť o deti ostala prevažne na ňom, sa v roku 1959 dostal ako prednášajúci na Harvardovu univerzitu.

Zároveň však pociťoval krízu človeka žijúceho v modernej spoločnosti. Cítil, že sa z neho stal typický predstaviteľ americkej strednej triedy, ktorý chodí každý deň do práce a večery trávi doma pri poháriku martini.

Zlom v jeho osobnom, ale aj profesionálnom živote nastal v roku 1960 počas dovolenky v Mexiku. Spolu s kolegom z Harvardovej univerzity Anthonym Russom okúsili účinky halucinogénnych húb. Po tomto zážitku sa spolu s Russom a ďalším psychológom Richardom Alpertom rozhodli skúmať vplyv halucinogénnych drog na ľudskú psychiku a vedomie.

Začali pracovať na tzv. psilocybínovom výskumnom projekte. Experimentovali s LSD a medzi dobrovoľníkov, na ktorých testovali účinky tejto drogy, patrili napríklad beatnický básnik Allen Ginsberg, alebo spisovateľ Ken Kesey.

Leary, Russ a Alpert chceli dokázať, že užívanie LSD v správnych dávkach má pozitívne psychoterapeutické účinky. Svoj výskum zamerali na liečenie alkoholizmu a prevýchovu zločincov. Ich názory a výsledky výskumu však vzbudili značnú kontroverziu nielen na Harvardovej univerzite, ktorú museli v roku 1963 opustiť, ale aj v americkej spoločnosti.

V roku 1964 vydal Leary spolu s bývalými kolegami Richardom Alpertom a Ralphom Metznerom knihu The Psychedelic Experience (Psychedelická skúsenosť). O rok neskôr sa dostal do prvého konfliktu so zákonom. Pri návrate z Mexika našli u neho marihuanu a Leary musel zaplatiť pokutu a podstúpiť psychiatrickú liečbu.

Learyho to nezastavilo a stal sa asi najznámejším popularizátorom užívania LSD. Získal si tým mnohých mladých ľudí hlásiacich sa k hnutiu hippies, ale aj odpor konzervatívnejšej časti americkej spoločnosti. Politici aj niektoré médiá ho označovali za najnebezpečnejšieho muža USA.

Ako známa osobnosť alternatívnej kultúry sa v roku 1967 zúčastnil projektu Human Be-in v San Franciscu a pred davom detí kvetov prvýkrát vyslovil svoj slávny slogan. „Turn on, tune in, drop out." (Zapni sa, nalaď sa, vypadni.)

O rok neskôr ho opäť zatkli za prechovávanie marihuany. Po krátkom pobyte vo väzení kandidoval za guvernéra Kalifornie a jeho hlavným protivníkom bol Ronald Reagan. Pridal sa aj k Johnovi Lennonovi a Yoko Ono, keď v Montreale zorganizovali protivojnový posteľný protest známy ako Bed-in.

Marihuanový delikt z roku 1968 sa Learymu stal osudným v roku 1970, keď ho odsúdili na desať rokov väzenia. Podrobil sa však osobnostnému testu, ktorý sám pred rokmi vypracoval, vďaka čomu sa dostal do väzenia s nižším stupňom ochrany.

Členovia ľavicovej skupiny Weather Underground mu pomohli utiecť z väzenia do Švajčiarska. Švajčiarske úrady ho odmietli vydať do USA, ale pri návrate z cesty po Afganistane v roku 1972 ho v Británii na letisku opäť zatkli a odovzdali americkým úradom.

Putoval naspäť do väzenia, ktoré opustil v roku 1976 ako autor viacerých kníh. V písaní pokračoval aj v San Diegu, kde sa usadil s ďalšou manželkou Barbarou Blumovou. Absolvoval viacero prednáškových turné. Fascinovala ho aj rozvíjajúca sa počítačová technika. Tvrdil, že PC je LSD roku 1990. V roku 1995 mu diagnostikovali rakovinu.

Legendárny psychológ, guru kontrakultúry, autor mnohých kníh Tymothy Leary zomrel v kruhu príbuzných a priateľov 31. mája 1996 v Los Angeles.