S piatimi snímkami je momentálne Slovinský najviac oceňovaným slovenským fotografom v NASA.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) – V poradí už piaty raz za sebou americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vybral v pondelok za snímku dňa fotografiu slovenského astrofotografa Tomáša Slovinského.
„Fotografia vznikla v Čile koncom minulého roka a bola poznamenaná našou neúspešnou snahou odfotografovať Slnko počas úplného zatmenia 14. decembra 2020," povedal pre TASR riaditeľ občianskeho združenia Astronómia pre všetkých Tomáš Slovinský.
„Zatiaľ, čo väčšina ľudí dnes vníma pojem 'korona' negatívne, my sme pre slnečnú korónu cestovali až na juh Ameriky. Žiaľ, napriek obrovskému úsiliu sa to pre počasie nepodarilo. Je to len ďalší dôkaz, že nad prírodou nevyhráme," dodal Slovinský.
Práve juhom Ameriky prechádzal tzv. pás totality, teda pásmo, kde sa zatmenie Slnka malo javiť ako úplné. Slovinský zamieril do Čile podobne ako jeho český kolega Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave a tiež ďalší členovia vedeckej expedície, keďže snímky úplného zatmenia Slnka majú nielen estetickú, ale predovšetkým vedeckú hodnotu.
„Pricestovali sme do Čile, no vyššia pravdepodobnosť dobrého počasia bola v Argentíne, kde je krajina suchšia. Obe krajiny oddeľuje pohorie Ánd, pričom by nám bolo stačilo prejsť asi 100 kilometrov, aby sme sa dostali do oblasti, kde bolo jasno," vysvetlil Slovinský. Prekážkou však boli obmedzenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19.
„Argentína predĺžila opatrenia a začala sa otvárať pre návštevníkov až deň po zatmení. Urobili to zrejme práve pre to, aby sa tam nenahrnuli turisti z celého sveta. Napriek niekoľkodňovej snahe sa nám povolenie pre vstup do Argentíny nepodarilo získať," uviedol Slovinský.
Vedci a fotografi sa tak ešte deň pred zatmením presunuli na západné pobrežie Čile, kde boli aspoň aké-také vyhliadky.
„Doobeda bolo zamračené. Okolo jednej, keď nastalo zatmenie, obloha stmavla a deň sa doslova zmenil na noc. Fáza úplného zatmenia pritom trvá len približne dve minúty a doslova, len čo sa skončila, začalo sa vyjasňovať. Po chvíli sme medzi oblakmi videli tenučký kosáčik Slnka a asi po hodine sa celkom vyjasnilo. V ten deň nikto nemal veľmi chuť rozprávať. Bolo v tom predsa len veľa peňazí a náročná príprava. Rýchlo sme sa však spamätali a už v noci po nasledujúcom dni sme sa vybrali fotografovať do okolia aktívnej sopky Villarrica," popísal Slovinský udalosti toho dňa.
Jeho kolega Horálek v spolupráci s Josefom Kujalom z Astronomickej spoločnosti Hradec Králové zhotovil detailnú fotografiu Južného kríža a Magellanových mračien, ktorú NASA ocenila už na Nový rok. Slovinský zachytil aktivitu sopky Villarrica, najznámejšie južné súhvezdie Južný Kríž, temnú hmlovinu Uhoľné vrece či pôrodnicu hviezd hmlovinu Carina.
S piatimi snímkami je momentálne Slovinský najviac oceňovaným slovenským fotografom v NASA.
„Fotografia vznikla v Čile koncom minulého roka a bola poznamenaná našou neúspešnou snahou odfotografovať Slnko počas úplného zatmenia 14. decembra 2020," povedal pre TASR riaditeľ občianskeho združenia Astronómia pre všetkých Tomáš Slovinský.
„Zatiaľ, čo väčšina ľudí dnes vníma pojem 'korona' negatívne, my sme pre slnečnú korónu cestovali až na juh Ameriky. Žiaľ, napriek obrovskému úsiliu sa to pre počasie nepodarilo. Je to len ďalší dôkaz, že nad prírodou nevyhráme," dodal Slovinský.
Práve juhom Ameriky prechádzal tzv. pás totality, teda pásmo, kde sa zatmenie Slnka malo javiť ako úplné. Slovinský zamieril do Čile podobne ako jeho český kolega Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave a tiež ďalší členovia vedeckej expedície, keďže snímky úplného zatmenia Slnka majú nielen estetickú, ale predovšetkým vedeckú hodnotu.
„Pricestovali sme do Čile, no vyššia pravdepodobnosť dobrého počasia bola v Argentíne, kde je krajina suchšia. Obe krajiny oddeľuje pohorie Ánd, pričom by nám bolo stačilo prejsť asi 100 kilometrov, aby sme sa dostali do oblasti, kde bolo jasno," vysvetlil Slovinský. Prekážkou však boli obmedzenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19.
„Argentína predĺžila opatrenia a začala sa otvárať pre návštevníkov až deň po zatmení. Urobili to zrejme práve pre to, aby sa tam nenahrnuli turisti z celého sveta. Napriek niekoľkodňovej snahe sa nám povolenie pre vstup do Argentíny nepodarilo získať," uviedol Slovinský.
Vedci a fotografi sa tak ešte deň pred zatmením presunuli na západné pobrežie Čile, kde boli aspoň aké-také vyhliadky.
„Doobeda bolo zamračené. Okolo jednej, keď nastalo zatmenie, obloha stmavla a deň sa doslova zmenil na noc. Fáza úplného zatmenia pritom trvá len približne dve minúty a doslova, len čo sa skončila, začalo sa vyjasňovať. Po chvíli sme medzi oblakmi videli tenučký kosáčik Slnka a asi po hodine sa celkom vyjasnilo. V ten deň nikto nemal veľmi chuť rozprávať. Bolo v tom predsa len veľa peňazí a náročná príprava. Rýchlo sme sa však spamätali a už v noci po nasledujúcom dni sme sa vybrali fotografovať do okolia aktívnej sopky Villarrica," popísal Slovinský udalosti toho dňa.
Jeho kolega Horálek v spolupráci s Josefom Kujalom z Astronomickej spoločnosti Hradec Králové zhotovil detailnú fotografiu Južného kríža a Magellanových mračien, ktorú NASA ocenila už na Nový rok. Slovinský zachytil aktivitu sopky Villarrica, najznámejšie južné súhvezdie Južný Kríž, temnú hmlovinu Uhoľné vrece či pôrodnicu hviezd hmlovinu Carina.
S piatimi snímkami je momentálne Slovinský najviac oceňovaným slovenským fotografom v NASA.