Bratislava 26. marca (TASR) – Vo hvezdárni na Lomnickom štíte nachádzajúcej sa vo výške 2634 metrov paradoxne nepulzuje život v noci, ale v skorých ranných hodinách. "Ľudia majú predstavu, že vo hvezdárni sa v noci pozorujú hviezdy. U nás sa v noci spí, aby sa ráno mohla pozorovať hviezda, ktorá sa volá Slnko," povedal pre TASR Ján Rybák z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici, ktorý sa na štíte venuje výskumu slnečnej aktivity.

"Zaujíma nás časť Slnka, ktorú voľným okom nevidieť, nazýva sa slnečná koróna," dodal. Hmota v slnečnej koróne má jedinečné vlastnosti. "Povrch Slnka má niekoľko tisíc, v priemere okolo šesťtisíc stupňov Kelvina. Niekoľko tisíc kilometrov nad povrchom je však teplota milión a viac Kelvinov. Kombinácia nízkej hustoty hmoty, vysokej teploty a prítomnosti magnetických polí nad povrchom Slnka vytvára zo slnečnej koróny veľmi zvláštny fyzikálny objekt, ktorý tu skúmame," vysvetlil Rybák. Práve v koróne vznikajú výbuchy, slnečné erupcie, ktoré majú vplyv aj na činnosť satelitov obiehajúcich okolo Zeme.

"Energia uložená vo forme magnetického poľa (na Slnku, pozn. TASR) sa premení na teplo a kinetickú energiu. Tá hmota je elektricky nabitá. To spôsobuje, že keď sa šíri slnečnou sústavou a priblíži sa k Zemi, ovplyvňuje jej magnetické pole," konštatoval Rybák. Zmeny tohto poľa potom možno sledovať. "Vo veľkých prejavoch to nazývame geomagnetická búrka. Je odrazom toho, že magnetické pole Zeme, laicky povedané, akoby bojovalo s prílevom elektricky nabitých častíc," pokračoval Rybák s tým, že pomerne veľkú slnečnú aktivitu zaznamenali aj v posledných dvoch týždňoch. "Slnečným diskom prechádzali dve komplexné aktivity s viacerými veľkými a zložitými magnetickými poliami, ktoré pozorujeme vo viditeľnom svetle ako slnečné škvrny. V tom čase sa diali výbuchy, ktoré mali veľmi vysoký tok röntgenového žiarenia," poznamenal. Dodal, že vzhľadom na ďalšie okolnosti však vplyv týchto erupcií na magnetické pole Zeme nebol extrémny.

Štatisticky je podľa neho už dnes možné s určitou pravdepodobnosťou predpovedať, aké silné slnečné erupcie by mali nastať. Iná otázka je, aké budú mať efekty. "Teraz začíname stále viac rozvíjať program, aby sme dokázali sledovať výbuch čo najpodrobnejšie. Od budúceho roka by sme mali byť schopní merať hlavne magnetické polia v tom výbuchu, ktoré sú kľúčové preto, aby sme vedeli lepšie nastaviť naše výpočty tak, aby sme vedeli, aké bude mať výbuch odozvy," povedal. Podľa jeho ďalších slov je vo svete k dispozícii stále málo prvotných dát, ktoré by overovali výpočty.