Keď hviezdy odumrú, častice v nich sformované sa dostanú do vesmíru. Tieto presolárne zrná sa následne včlenia do nových hviezd, planét, mesiacov a meteoritov.
Autor TASR
Londýn 14. januára (TASR) - Vedci analyzujúci meteorit objavili najstarší známy materiál, aký existuje na Zemi. V tejto vesmírnej skale, ktorá dopadla na Zem v 60. rokoch 20. storočia, našli prachové častice staré 7,5 miliardy rokov.
Najstaršie z týchto prachových častíc sa sformovali vo hviezdach, ktoré vyhoreli dlho predtým, ako vznikla naša slnečná sústava, približuje stanica BBC.
Tím výskumníkov zo Spojených štátov a Švajčiarska analyzoval 40 "presolárnych zŕn" obsiahnutých v časti Murchinsonského meteoritu, ktorý dopadol na územie austrálskeho štátu Viktória v roku 1969.
Výsledky bádania publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Keď hviezdy odumrú, častice v nich sformované sa dostanú do vesmíru. Tieto presolárne zrná sa následne včlenia do nových hviezd, planét, mesiacov a meteoritov.
"Ide o pevné vzorky hviezd, skutočný kozmický prach," uviedol vedúci výskumu Philipp Heck.
Na základe merania množstva nových častíc vedci dokážu určiť, ako dlho boli tieto zrná vystavené kozmickým lúčom. Toto ich spätne informuje, aké sú zrná staré.
Medzinárodný tím vedcov zistil, že väčšina častíc má 4,6 až 4,9 miliardy rokov. Pre porovnanie, Slnko je staré 4,6 miliardy rokov a Zem 4,5 miliardy rokov. Najstaršie častice v skúmanom meteorite majú rekordných 7,5 miliardy rokov.
Najstaršie z týchto prachových častíc sa sformovali vo hviezdach, ktoré vyhoreli dlho predtým, ako vznikla naša slnečná sústava, približuje stanica BBC.
Tím výskumníkov zo Spojených štátov a Švajčiarska analyzoval 40 "presolárnych zŕn" obsiahnutých v časti Murchinsonského meteoritu, ktorý dopadol na územie austrálskeho štátu Viktória v roku 1969.
Výsledky bádania publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Keď hviezdy odumrú, častice v nich sformované sa dostanú do vesmíru. Tieto presolárne zrná sa následne včlenia do nových hviezd, planét, mesiacov a meteoritov.
"Ide o pevné vzorky hviezd, skutočný kozmický prach," uviedol vedúci výskumu Philipp Heck.
Na základe merania množstva nových častíc vedci dokážu určiť, ako dlho boli tieto zrná vystavené kozmickým lúčom. Toto ich spätne informuje, aké sú zrná staré.
Medzinárodný tím vedcov zistil, že väčšina častíc má 4,6 až 4,9 miliardy rokov. Pre porovnanie, Slnko je staré 4,6 miliardy rokov a Zem 4,5 miliardy rokov. Najstaršie častice v skúmanom meteorite majú rekordných 7,5 miliardy rokov.