Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bádatelia tiež zistili, že vysádzanie stromov v mestách by mohlo znížiť počet úmrtí, ktoré sú priamo spôsobené horúčavami.
Autor TASR
Svet 3. februára (TASR) - Vo vedeckom svete sa v uplynulom týždni udialo niekoľko zaujímavých vecí. Vedci vyvinuli technológiu na automatické profilovanie osôb, vyhodnotili vzdelávanie detí počas pandémie koronavírusu a vysvetlili, ako funguje vývoj humanoidných robotov. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Študenti v školopovinnom veku prišli v dôsledku pandémie koronavírusu o viac než tretinu vedomostí, ktoré stále ešte nedohnali. To môže predstavovať vážny problém pre celú generáciu detí.
Z vykonanej metaanalýzy vyplýva, že deti vo veku medzi päť až 18 rokov prišli o približne 35 percent objemu vzdelania, v porovnaní s bežným školským rokom. Najväčšie deficity vo vzdelávaní podľa vedcov súviseli s hromadným zatváraním škôl v prvej fáze pandémie.
Pri vývoji inteligentných robotov je nesmierne dôležité do hĺbky preskúmať fungovanie ľudského mozgu a najmä jeho schopnosť predvídať veci a reagovať na nečakané situácie. Uviedol to profesor bioinžinerstva na Janovskej univerzite a riaditeľ Talianskeho technologického inštitútu Giulio Sandini.
Sandini tvrdí, že na to, aby bol robot považovaný za humanoida, je potrebné, aby dokázal interagovať s ostatnými ľuďmi takým spôsobom, ktorý ľudia poznajú a používajú. Dodal, že roboty dokážu zopakovať naučenú úlohu, orientovať sa v priestore, no "ak sa ocitnú zoči-voči niečomu, čo je len trochu nečakané, nevedia, ako si s danou situáciou majú poradiť".
Vedci z Filozofickej fakulty univerzity Palackého (FF UP) v Olomouci vyvinuli technológiu, ktorá umožňuje automatické profilovanie osôb. Na základe analýzy textov spisovateľov, politikov aj vrahov si patentovali technológiu, ktorá dokáže určiť autora textu.
Výskumníkom stačí asi dvesto až päťsto slov, aby dokázali určité percento pravdepodobnosti autorstva. Pri 1500 slovách už dokážu určiť autora s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti.
Bádatelia tiež zistili, že vysádzanie stromov v mestách by mohlo znížiť počet úmrtí, ktoré sú priamo spôsobené horúčavami. Vedci prišli na to, že ak by 30 percent mestských oblastí pokrývali stromy, teplota by sa počas letných mesiacov znížila v priemere až o 0,4 stupňa Celzia. V súčasnosti však listnaté stromy pokrývajú len necelých 15 percent plochy európskych miest.
Študenti v školopovinnom veku prišli v dôsledku pandémie koronavírusu o viac než tretinu vedomostí, ktoré stále ešte nedohnali. To môže predstavovať vážny problém pre celú generáciu detí.
Z vykonanej metaanalýzy vyplýva, že deti vo veku medzi päť až 18 rokov prišli o približne 35 percent objemu vzdelania, v porovnaní s bežným školským rokom. Najväčšie deficity vo vzdelávaní podľa vedcov súviseli s hromadným zatváraním škôl v prvej fáze pandémie.
Pri vývoji inteligentných robotov je nesmierne dôležité do hĺbky preskúmať fungovanie ľudského mozgu a najmä jeho schopnosť predvídať veci a reagovať na nečakané situácie. Uviedol to profesor bioinžinerstva na Janovskej univerzite a riaditeľ Talianskeho technologického inštitútu Giulio Sandini.
Sandini tvrdí, že na to, aby bol robot považovaný za humanoida, je potrebné, aby dokázal interagovať s ostatnými ľuďmi takým spôsobom, ktorý ľudia poznajú a používajú. Dodal, že roboty dokážu zopakovať naučenú úlohu, orientovať sa v priestore, no "ak sa ocitnú zoči-voči niečomu, čo je len trochu nečakané, nevedia, ako si s danou situáciou majú poradiť".
Vedci z Filozofickej fakulty univerzity Palackého (FF UP) v Olomouci vyvinuli technológiu, ktorá umožňuje automatické profilovanie osôb. Na základe analýzy textov spisovateľov, politikov aj vrahov si patentovali technológiu, ktorá dokáže určiť autora textu.
Výskumníkom stačí asi dvesto až päťsto slov, aby dokázali určité percento pravdepodobnosti autorstva. Pri 1500 slovách už dokážu určiť autora s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti.
Bádatelia tiež zistili, že vysádzanie stromov v mestách by mohlo znížiť počet úmrtí, ktoré sú priamo spôsobené horúčavami. Vedci prišli na to, že ak by 30 percent mestských oblastí pokrývali stromy, teplota by sa počas letných mesiacov znížila v priemere až o 0,4 stupňa Celzia. V súčasnosti však listnaté stromy pokrývajú len necelých 15 percent plochy európskych miest.
